Klimatické zmeny nevyriešime sadením stromov: Firmy si tým zlepšujú imidž, no stromy nie sú to isté ako les
Andrea Petrovčinová
Andrea Petrovčinová

Klimatické zmeny nevyriešime sadením stromov: Firmy si tým zlepšujú imidž, no stromy nie sú to isté ako les

Ondrej Kameniar sa zaoberá výskumom pralesov v Karpatoch a na Balkáne. V rámci iniciatívy My sme les sa angažuje v ochrane národných parkov a prírodnych plôch na Slovensku, zmene v zastaralom systéme ťažby dreva i klimaticky priaznivých riešeniach.
 

Prečítajte si o tom, ako rozoznáte prales, prečo najvzácnejší druh ďatľa u nás potrebuje k vývinu mŕtve stromy, čo je to mäkký turizmus alebo ako to vyzerá, keď sa lesník zmení na ochranára.

Hlucháne sme nenatočili

Ondrej pochádza Ľubochne neďaleko Ružomberka. Spolu s bratom ich otec-lesník často brával v detstve do lesa, kde si obaja časom vytvorili vzťah k prírode na celý život. Pre Ondreja hory zo začiatku znamenali štíty a reťaze, neskôr ho viac ako pekný výhľad začalo zaujímať vnútro lesa, živočíchy a rastliny, a predovšetkým, vzťahy medzi jednotlivými organizmami. Po štúdiu na gymnáziu pokračoval na Prírodovedeckej fakulte na Univerzite Komenského v Bratislave, v odbore systematická biológia a zoológia.

„Ako deti sme mali pomerne veľký výbeh v najdlhšej horskej doline na Slovensku – Ľubochnianska dolina ma 118 km². Vždy ma fascinovali vzťahy v prírode. Ekológia je pre mňa odbor, ku ktorému som prirodzene prešiel od magisterských štúdií k doktorátu na Českej zemědělskej univerzite v Prahe na Katedre ekológie lesa. Baví ma skúmať funkčnosť prírody, neupínať sa iba na jednu oblasť. Ekológia sa mi páči v tom, že má širší kontext, zvažuje veľké množstvo faktorov a vzťahov a jej pohľad je tým pádom komplexnejší.

Moja dizertačná práca súvisí s výskumom v rámci európskeho projektu REMOTE Primary Forests (Research of Mountain Temperate Primary Forests). Do tohto projektu som sa dostal pomerne náhodou, keď som plánoval natočiť dokument o Veľkej Fatre. Kontaktoval som vtedy Martina Mikoláša zo združenia Prales, ktorý sa zaoberá hlucháňmi. Skončilo sa to tak, že sme šli do terénu, hlucháne sme nenatočili, ale nahovoril ma, aby som s nimi šiel na výskum pralesov do Albánska a neskôr do Rumunska. Dnes som už súčasťou tohto projektu päť rokov.“

Magické ráno v lese
Magické ráno v lese Foto: Ondrej Kameniar

Nie je les ako les

Ondrej pracuje na sieti výskumných plôch tých najzachovalejších pralesov na Balkáne a v Karpatoch. Ide o lesy mierneho pásma, iným slovom temperátne. V Európe sú pôvodné lesy zachované prevažne v severnej časti, v miernom pásme ich je pomenej. V západnej Európe už nič také neexistuje; ide o sekundárne lesy, kde už v histórii prebehla nejaká ťažba.

Čo sa však v Európe zachovalo sú Karpaty (väčšia časť) a Balkán. V porovnaní s Alpami je v Karpatoch kratší čas osídlenia, čo znamená, že sa táto zóna nestihla tak výrazne zničiť. Tie najzachovalejšie systémy sú v najnedostupnejších miestach. Dodnes sú v Karpatoch doliny, kde nie sú žiadne cesty, takže sa tam nedá priemyselne rúbať a prales má šancu prežiť.

„V Strednej Európe sme si zvykli nazývať les niečo, čo z ekologického hľadiska už dávno nepredstavuje tento termín. Pred približne 300 rokmi v týchto končinách vzniklo priemyselné lesníctvo – odvtedy pre mnohých les neznamená nič iné ako pole.

Je rozdiel, či les človek využíva a berie z neho určitú časť dreva, ktorá sa dokáže obnoviť, alebo ho pretvára na pole. Keď som bol na Kaukaze, v oblasti Svaneti v Gruzínsku, na vlastné oči som videl, ako to vyzerá, keď obhospodarovanie lesa prebieha na báze tradičného systému. Ľudia sú v týchto krajinách s prírodou prepojení stovky rokov, toto puto nebolo prerušené ani komunizmom. Od tradičnej dediny, ktorá tu funguje od nepamäti, ideš ďalej a si čoraz bližšie k skutočnej prírode. A čím ideš hlbšie, tým si bližšie k pralesu.“

Výskum v pralese
Výskum v pralese Foto: Ondrej Kameniar
Mŕtve drevo je dôležitou zložkou lesného ekosystému
Mŕtve drevo je dôležitou zložkou lesného ekosystému Foto: Ondrej Kameniar

Ako rozoznám prales?

Prales je lesné spoločenstvo bez akéhokoľvek zásahu. Sú to stromy s dutinami, veľké stromy, pôvodné druhy, pestrá štruktúra, neupratané zoskupenie a najmä veľa mŕtveho dreva. Ondrej tvrdí, že až v Gruzínsku si uvedomil bipolárne nastavenie ohľadne vzťahu k lesu, a to chrániť alebo využívať. U nás je to podľa neho filozofický problém – zvykli sme si na to, že les nejako vyzerá a sú to v podstate dosky s konármi, pomedzi ktoré môžeme kráčať aj so zaviazanými očami. Les je uprataný, pozametaný, povysávaný.

„V Gruzínsku som pochopil, že aj keď je les využívaný, z biologického hľadiska môže fungovať takmer plnohodnotne. Ľudia si z neho berú, čo potrebujú, a ten les si to nahradí. Iné to je, keď sa vyťaží štvorec 500 x 500 metrov naholo a potom sa tam nasadí niečo, čo si ľudia myslia, že je dobré pre ekonomiku. Ako napríklad smrek. V Gruzínsku som sa mohol o týchto veciach porozprávať s miestnymi. Chápali napríklad aj to, že mŕtve stromy patria do lesa a netreba ich odtiaľ odstraňovať.“

Zmiešaný prales na Kaukaze
Zmiešaný prales na Kaukaze Foto: Ondrej Kameniar
V pralese sú vedľa seba stromy rôznych druhov a veľkostí, a to mu dáva odolnosť voči prírodným narušeniam.
V pralese sú vedľa seba stromy rôznych druhov a veľkostí, a to mu dáva odolnosť voči prírodným narušeniam. Foto: Ondrej Kameniar

Les ako poľnohospodárska plocha

Ondrej poukazuje aj na často rozoberaný výskyt lykožrúta a poľnohospodársku kultúru lesov, pri ktorých je biotop extrémne vzdialený od pôvodného stavu. Z lesa sa stáva priestor na pestovanie plodín. Následne to funguje tak, že po extrémnych zásahoch sa príroda intenzívne snaží vrátiť do prirodzeného stavu. V tomto prípade na to využíva napríklad aj lykožrúta.

článok pokračuje na druhej strane:

Časť 1 / 4

Už ste čítali?

Jusufova rodina zmenila Šamorín na hlavné mesto zmrzliny: Práškové…

Vraví sa, že Juhoslovania sú všade. Niektorí Šamorínčania…

Všeobecná lekárka Etela Janeková nezavrela ambulanciu ani na…

MUDr. Etela Janeková, PhD. od začiatku pandémie nezavrela svoju ambulanciu ani…

Východniarov lieči tento usmievavý lekár z Kene: Ľudia sú tu…

Kipchanga Chemwotei Sakong pre známych jednoducho Kip. O Slovensku dlho nič nevedel.…

Pavol Croft je slovenský Indiana Jones. Nechcelo sa mu stáť…

K histórii a umeniu mal Pavol Croft vždy blízko. Preto si ich vybral…

Aj keď je úplne nevidiaca, učí na strednej škole: Študenti sa…

Odmalička snívala o tom, že sa bude predvádzať na javisku. Košičanka…

Byt v úplnom centre Bratislavy vymenili za šťastie na dedine:…

Nie všetky pokrokové projekty začínajú výpoveďou v korporáte.…

Práca v banke ju už nenapĺňala, pustila sa do výroby ženských…

Práca v banke si vyžaduje biznis oblečenie. Dobre o tom vedela už počas vysokej…

Pre koronu prišiel o prácu, tak piekol veterníky pre záchranárov.…

Keď prišiel Matúšov kolega s nápadom piecť koláče…