Dobré noviny
Ukazujem, že žijem a že sa nebojím. Tento ukrajinský senior stále beháva vo vojnou zmietanej metropole
Romana Mináriková
Romana Mináriková

Ukazujem, že žijem a že sa nebojím. Tento ukrajinský senior stále beháva vo vojnou zmietanej metropole

— Foto: Strava Микола Плюйко

Počas týchto náročných dní myslí aj na iných, menej mobilných ako je on.

Kým svet s napätím sleduje, ako sa ruský útok na Ukrajinu zintenzívňuje, 75-ročný Nikolaj Pljujko sa snaží neklesať na duchu. Vojna-nevojna, obul si športové topánky a vydal sa na 11-kilometrový beh ulicami Kyjeva. „Chcem ukázať, že sme statočný národ a že sa nebojíme,“ povedal pre The Guardian.

Zlepšujú náladu okoloidúcim

Hoci väčšina ľudí, ktorí sa rozhodli neopustiť milované mesto, zostáva doma a často zo strachu ani nepomyslí na vychádzky, Nikolaj zvolil iný prístup. Za svoj život zúčastnil už 48 maratónov a beh je jeho život. Spolu s malou skupinkou starších bežcov sa rozhodli udržať si svoj denný harmonogram. Vydali sa teda spoločne opäť do ulíc a za posledné dva týždne nabehali viac ako 150 km. „Je dôležité, aby sme ukázali, že sme živí a silní. Toto je náš prejav boja," hovoria

Chceme byť silní nielen mysľou, ale aj telom," povedal Plyuyko. Na svojich tradičných behoch mestom pritom pozdraví každého človeka, ktorého stretne. Verí, že im aj takýmto spôsobom aspoň trochu zlepší náladu. „Želám im veľa zdravia, nádeje a dôvery v boji s nepriateľom. Hovorím im, že vyhráme, že sa cez to musíme len dostať," vysvetľuje bývalý inžinier.

Starosti? Väčšinu života som už prežil

Napriek všetkým prekážkam a tomu, že v okolí neustále počuť bomby, vynechali na žiadosť starostu iba dva dni. „Počas svojho behu často počujem viac ako 10 výbuchov, ktoré sú vo vzdialenosti do 20 km,“ hovorí odvážny bežec a dodal: „Aký zmysel má robiť si starosti? Väčšinu svojho života som aj tak prežil.“

Odvážny bežec však prezradil aj ďalšiu pozitívnu stránku svojho behania. Aplikácia Strava, ktorú skupinka používa na monitorovanie svojho behu, sa stala ich každodenným zdrojom informácií. Keďže signál, ale aj internetové pripojenie v krajine často vypadáva, Nikolaj takto môže ľahko kontrolovať, či sú jeho priatelia živí a zdraví. „Pozriem, že majú za sebou cvičenie a hneď cítim úľavu." 

Každodenné cvičenie mu podľa jeho slov pomáha spracovať absurditu vojny, no myslí aj na iných, menej mobilných ako je on. Počas svojich každodenných vychádzok preto často nakupuje alebo pomáha ľuďom v susedstveToto je znak priateľstva v týchto ťažkých časoch," dodáva.

 

Už ste čítali?