Dobré noviny
Pandémia im pomohla nakopnúť farmársky biznis: Ľudia majú svojho zubára, prečo nemajú aj svojho farmára?
Andrea Petrovčinová
Andrea Petrovčinová

Pandémia im pomohla nakopnúť farmársky biznis: Ľudia majú svojho zubára, prečo nemajú aj svojho farmára?

Filip a Lucia z Vegget microfarm sa venujú organickému pestovaniu zeleniny a byliniek na okraji Bratislavy; na farme, kde môžete svoje deti nechať zjesť čokoľvek. Bez strachu.

Skočky sme začali vysávať intuitívne

Na Vegget microfarm sa veci riešia niekedy trochu mimo pravidiel. To znamená, že Filip s Luciou hľadajú riešenia podľa seba, nielen z poznaných návodov a rád. Niekedy to prichádza celkom intuitívne. Podobne je tak aj v otázke škodcov, s ktorými sa učia jednať akosi za pochodu. Napríklad aj s fúkačom na listy so spätným chodom.

Našli sme si vlastné princípy, ktoré nám nikto neukazoval, ale sami sme prišli na to, že sú efektívne. Napríklad sme začali vysávať škodcov, čo som nikde predtým nevidela. V rámci našej malej, vyše jednohektárovej výmery, to celkom dobre funguje. Podobne sme si poradili minulý rok so bzdochami. Rastliny sa snažíme chrániť mechanicky, prekrývame ich sieťami a fóliami,“ hovorí Lucia.

Som filmár a producent. Zistil som, že ak sa niečomu dostatočne venujeme, sami nachádzame riešenia a prirodzene rozumieme prírodným procesom. Darí sa nám. Beriem si kreativitu z filmárčiny a vkladám ju do pestovania,“ uvádza Filip.

 

„Organické pestovanie na Slovensku je neprebádaná téma, všetko máme zo zahraničia, kde to funguje už desiatky rokov. Chceme niečo takéto priniesť slovenským zákazníkom.“ Filip z Vegget microfarm

 

Foto: Andrea Petrovčinová

Otázka z budúcnosti: A ty máš ktorého farmára?

Keď s organickou farmou začínali, vedeli, že vchádzajú do neustáleho nepokoja i katastrof na týždennej báze. Raz im zmrzli priesady, inokedy odfúklo fóliovník. Podľa Filipa a Lucie je však tento spôsob života zdrojom energetických zásob, aké dovtedy nepoznali. Zároveň sú pod intenzívnym tlakom a v neustálom strehu. A keď raz začne sezóna, ako na surfe nabehnú na vlnu a dojazdia až v decembri. Čo nasleduje, nazývajú inkubačným a regeneračným obdobím.

Každé ročné obdobie so sebou prináša niečo iné, obzvlášť pre pestovateľov. Išli sme do podnikania s tým, že snáď o tri až päť rokov budú podmienky vhodné na skutočný predaj. Nevadilo nám, že sme šli do ťažkého boja, pretože sami seba motivujeme a vieme, že vytvoriť si sieť stálych zákazníkov je dlhodobý proces. Zatiaľ sa nám to darí.

Ja si to predstavujem s myšlienkou: ‚Každý má svojho zubára. Ale má/môže mať aj farmára?‘ Najnovšie fungujeme, podobne ako mnohé iné farmy u nás a v zahraničí, so systémom predplatného, keď si u nás zákazníci predobjednávajú boxy zeleniny a byliniek na desať, dvadsať alebo tridsať týždňov. Zaobstarali sme si dodávku a dnes už zeleninu vieme odviezť zákazníkom priamo domov,“ opisuje Filip.

Chceme tiež, aby naši zákazníci chápali, že sme rodinná firma a nie korporát – potrebujeme mať s nimi bližší vzťah, aby sme si vzájomne rozumeli a ľahšie sa nám fungovalo. Pestovanie je nevyspytateľné s ohľadom na počasie a je pre nás dôležité, aby zákazníci chápali, že v istom bode nemáme, napríklad paradajky, ale vypestovali sme priehršť rôznofarebného kelu. Náš cieľ je poskytovať čerstvú a kvalitnú zeleninu,“ dodáva Lucia.

Predplatné organickej zeleniny odvážajú veggetfarmisti na dodávke
Foto: Andrea Petrovčinová

Takže aké sú možnosti návštevníkov?

Na Vegget microfarm je hosťom každý, kto sa o organickom pestovaní chce dozvedieť niečo viac; kto túži poznať, ako vzniká neporovnateľná chuť skutočných surovín a aj ten, kto si chce len v pohode oddýchnuť od betónového, kancelárskeho života. Okrem pestrofarebných druhov zeleniny, fialovozeleného kalerábu, stopkového zeleru s ružovou stopkou či kríženca melóna, viniča a uhorky si tu môže hocikto zakúpiť pretlaky, omáčky, sušené bylinky, chili variácie, fermentovanú cuketu, melónové sirupy i paprikové nátierky. Všetky tieto produkty vznikajú v prenajatých výrobniach – kuchyniach, kde si ich v limitovaných edíciách pripravujú Filip a Lucia podľa vlastných receptúr.

Všetko sú to limitky, podľa toho, čo nám napadne – kreativita je celkovo veľmi dôležitá súčasť našich životov. Chceme napredovať, skúšať nové možnosti, zabávať sa. To je na tom to krásne – nikdy nevieme, čo nám napadne,“ vysvetľuje Lucia.

V minulosti sme spolupracovali na relácii so šéfkuchárom Michalom Kordošom, náš cieľ je venovať sa téme ‚od agra až po gastro‘. Záleží nám na tom, aby sme šírili osvetu o kvalitných surovinách, rozprudzovali ďalšie kruhy, organizovali exkurzie, jogu a eventy vo fóliovníku, venovali sa mamičkám s deťmi, ktoré si u nás našli akési miesto pokoja. Existuje široká škála toho, čo všetko vieme v tejto sfére urobiť. A takto sa rodia aj nové a nové biznis modely,“ hovorí Filip.

Filip a Lucia z Vegget microfarm
Foto: Andrea Petrovčinová

Máme tendenciu skrášlovať naše chodníčky pre iných

Zdravo jesť – ale naozaj. Byť na čerstvom vzduchu, vychovávať deti a seba v kontakte s hlinou, rastlinami. Dýchať čistý vzduch, so škodcami si poradiť s vysávačom v ruke – nie postrekom. Učiť sa pohotovosti, alternatívnym riešeniam, neistote, starostlivosti o zákazníka. Nutnosť zarábať a splatiť úver. To všetko je súčasť života veggetmicrofarmistov. A je jasné, že by svoju slobodu nevymenili za nič.

Za všetko, čo máme a nemáme – za dobré i zlé, prácu i frflanie, zisk i stratu, nepokoj a týždenné katastrofy si môžeme sami. Sme však typy, ktoré si vykračujú vlastnými cestičkami a máme tendenciu ich skrášlovať a sprostredkovať aj iným. Učí nás to nebyť konzumní, ale prínosní pre spoločnosť,“ vraví Filip.

Nežijeme podľa bežných návodov našich rodičov, prarodičov. Hľadáme si vlastný návod. Tak isto vychovávame naše deti, pripravujeme ich k životu vo vzťahu s prírodou – to je pevný základ a zvyšok ich rozhodnutí necháme na nich. Neviem, či viem opísať, ako sa cítim ohľadne našej farmy. Sme šťastná rodina, máme krásny vzťah, naši dvaja synovia sú perfektní bráškovia. Aj keď sme niekedy veľmi vyčerpaní, je veľmi naplňujúce robiť to, čo sme si vysnívali. Keď mi je zle, prídem a zasadím si rastliny. Odchádzam nadšená a šťastná. To, čo sme si vysnívali, už robíme. Teraz už len stačí vychutnávať si tú cestu,“ uzatvára Lucia.

Časť 2 / 2

Už ste čítali?