Výbuch Černobyľu jej zdeformoval telo. Paralympionička z Ukrajiny to dotiahla až na stupne víťazov

Čas a miesto narodenia vo veľkej miere predurčia život človeka. „Každý dostane karty, s ktorými musí v živote hrať,“ hovorí dnes paralympijská hviezda Oksana Mastersová, rodená Bondarčuková, ktorá sa narodila na Ukrajine. Práve tam prežila sedem rokov, ktoré by človek neprial zažiť ani tomu najväčšiemu nepriateľovi. Ako sedemročná sirota spoznala svoju adoptívnu mamu, osobu, ktorá jej dala šancu na nový život plný bezpodmienečnej lásky a úspechov.

Sedem rokov v pekle

Oksana sa narodila na Ukrajine v roku 1989. Len tri roky po katastrofe jadrovej elektrárne v Černobyle. Aj keď polícia obchádzala dedinu, v ktorej žila jej matka, kde prišli varovať ľudí, aby zabednili svoje okná i dvere, Oksanina mama bola napokon vystavená silnej radiácii.

Jej dcéra sa narodila ako zdravé dieťa, no s výraznými vrodenými vadami. Mala len jednu obličku, čiastočný žalúdok. Na rukách mala päť prstov, ale žiadne palce a na každej nohe zase o jeden prst viac. „Viac prstov na nohách som považovala za tú najlepšiu vec na svete. Mala som pocit, aké mám šťastie,“ spomínala s humorom. Ľavú nohu mala o viac ako 15 centimetrov kratšiu ako tú pravú a na oboch končatinách jej chýbali kosti, ktoré majú niesť váhu človeka. Rodičia situáciu nezvládli a opustili ju. Oksana sa s nimi viac nikdy nestretla, no ich rozhodnutie im nevyčítala. Uvedomuje si, aké náročné pre nich muselo byť vychovávať telesne postihnuté bábätko v časoch, keď lekári netušili, čo majú robiť s deťmi ako bola Oksana.  

Oksanu tak čakalo celých sedem rokov strávených v detských domovoch pre invalidov.

V týchto špeciálnych zariadeniach na Ukrajine bola fyzicky aj sexuálne zneužívaná a aj dnes, s odstupom skoro 30 rokov, dokáže o tom hovoriť len veľmi ťažko. Pre SBS News priznala, že tieto spomienky vytesnila, no pamätá si, že pracovníci detského domova všetky deti vydierali. Obeťou bola aj ona sama. „Pamätám si tie dlhé chodby. Prisahám, že boli navrhnuté tak, aby boli čo najdesivejšie. Pamätám si, aká tam bola zima. Bolo normálne, že sme videli svoj dych. Pamätám si noc. Väčšina z najhorších vecí sa stala neskoro v noci. V detskom domove ste si spánok spájali so zneužívaním,“ spomínala.

Bála sa zaspávať

Keď mala sedem rokov, nastala najdôležitejšia chvíľa jej života. Prišla si ju adoptovať americká učiteľka logopédie, Gay Mastersová, ktorá nemohla mať deti. V tom čase však ukrajinská vláda prestala povoľovať zahraničné adopcie, no ju nič nezastavilo. „Adopčná agentúra mi stále hovorila, že by bolo jednoduchšie pokračovať a adoptovať si dieťa z Ruska, ale vedela som, že práve Oksana má byť mojou dcérou. Boli to jej oči, tie vás vtiahnu,“ priznala Oksanina mama Gay.

Po zložitom dvojročnom procese sa nakoniec Oksana dostala do Spojených štátov. Do jej detského života konečne prišli momenty radosti a lásky. Aj keď Oksana nevedela po anglicky a Gay zase ani slovo po ukrajinsky, dokázali spoločne fungovať. Vďaka nespočetným epizódam detského seriálu Scooby Doo sa nakoniec Oksana naučila hovoriť anglicky a svojej mame povedala o všetkom, čo zažila. Jej nová mama jej sľúbila, že už nič také v živote nezažije a sľub dodržala. „Zdalo sa mi, že som to najšťastnejšie dieťa na svete,“ priznala Oksana, ktorá za „veľkou mlákou“ dostala druhú šancu na život.

Článok pokračuje na druhej strane: