Už ju máte? Slováci vytvorili perfektnú príručku, ktorá pomôže jednoducho triediť odpad vám aj vašej rodine

Patríte medzi nadšených „triedičov“ odpadu? Zriadili ste si doma či v ofise  samostatné koše na zmesový odpad, plasty, sklo či papiere? Potom máme pre vás malý kvíz: 1. Môžete do odpadu na papier vyhodiť papiere zopnuté kovovými spinkami? 2. Keď odhadzujete do plastov fľašu od slnečnicového oleja, je dobré ju predtým ešte vypláchnuť? 3. Patria do kuchynského bioodpadu použité hygienické vreckovky? (1. áno, 2. nie, 3. áno)

Ak ste zaváhali pri niektorej otázke, buďte pokojní. Aj zanietení ekonadšenci majú občas „guláš“ v tom, čo, kde, ako, prečo vyhodiť. Už pred piatimi rokmi trápila nekompletnosť informácií aj kamarátky z vysokej školy, Barboru Šablovú a Barboru Nedeľkovú. Zdroje informácií sa od seba líšili. Chýbal taký, ktorý by na jednom mieste ponúkal všetko podstatné, aktualizované, jednoduché, zrozumiteľné, prehľadné. Dostupné informácie zhrnuli do manuálu, ktorý nazvali „Waste for Dummies“. O odborné korektúry požiadali Ivanu Maleš z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky (INCIEN). Manuál bol však smerodajný iba pre Bratislavu, pre ľudí z iných okresov mohol byť kvôli iným pravidlám mätúci. Autorky preto oslovili na spoluprácu Inštitút cirkulárnej ekonomiky a organizáciu zodpovednosti výrobcov NATUR-PACK. S ich odbornou garanciou vyhotovili 5 variantov triedenia komunálneho odpadu, v ktorých si nájde „ten svoj“ celé Slovensko. Príručku nazvali trefne, Alchýmia triedenia komunálneho odpadu.

Kompletné info na jednom mieste

Príručka je aktuálna, minimalistická, jednoduchá, prehľadná, obohatená o praktické tipy, zaujímavosti, návody. Aktuálna verzia je doplnená aj o úplne nove sekcie: Zálohovanie fliaš a plechoviek od nápojov, Jedlé oleje a tuky; a obsahuje aj rozšírené informácie, ako nakladať s kuchynským a záhradným bioodpadom. V elektronickej brožúre nájdete tiež prehľadne spracované všetko potrebné o triedení papiera, skla, plastov, nápojových kartónov, kovoch, o kuchynskom bioodpade, záhradnom bioodpade, domácom a komunitnom kompostovaní, textile, elektro, batériách a akumulátoroch ... Každý typ odpadu má vlastnú kapitolu, v ktorej nájdete prehľadný zoznam toho, čo do daného kontajnera patri a čo nepatrí.

Na webe nájdete variant A, B, C, D a E. Ako zistíte, pod aké „písmenko“ spadá vaša domácnosť?  Každá obec musí zo zákona informovať verejnosť o systéme triedeného zberu na svojej webstránke. Druhou jednoduchou pomôckou je pozrieť sa na „svoju zostavu“ kontajnerov pred dom či panelák, prečítať si nálepky, ktoré na nich nájdete a podľa toho si vybrať svoj variant. Ak je pred vašou bytovkou pristavený okrem modrého a zeleného iba žltý kontajner, s veľkou pravdepodobnosťou bude pre vás platiť variant C (obce, ktoré zbierajú samostatne papier a sklo a spoločne zbierajú plasty, kovy a nápojové kartóny, teda tetrapak).

NATUR-PACK podporuje dobré ekonápady

„Páči sa mi, že Alchýmia je naozaj pre všetkých. Samosprávy v ňom nájdu všetky nové povinnosti, vedia sa o ňu oprieť a používať ju veľmi aktívne,“ teší sa Ivana Maleš z INCIEN. Ocení ju nielen každý starosta, ale aj slovenská rodina. Tvorbu publikácie s nadšením podporila aj organizácia zodpovednosti výrobcov NATUR-PACK. „Environmentálne vzdelávanie nás nesmierne baví. Radi sa spájame s inými neziskovými organizáciami, influencermi, aktivistami, v spolupráci s ktorými vzniká veľa krásnych projektov. To je aj príbeh Alchýmie,“ hovorí Marek Brinzík z NATUR-PACK. „Je to krásny a veľmi komplexný materiál. Zodpovedá na všetky typy otázkok, ktoré u nás v NATUR-PACKu dostávame od ľudí každý deň. Nájdete tu aj ekotipy, ako predchádzať vzniku odpadu," pokračuje odborník na triedenie odpadu.

Pri tvorbe jednotlivých kapitol sa tvorcovia inšpirovali najčastejšími otázkami od ľudí. V prípade papiera je jednou z nich dilema, čo robiť so samolepkami či lepiacimi páskami na krabiciach. „Správna odpoveď je vyhodiť ich do kontajnera na papier. Ak pásku neviete strhnúť, nič sa nedeje. Papier sa pri spracúvaní rozvlákni a plast sa vylúči ako takzvaný výmetok. Vždy, keď je to možné, je lepšie nálepky odlepiť. Ak to však nejde, vyhoďte ich spolu s nimi do koša na papier. Recyklátorovi tým nespôsobíte žiadne problémy,“ radí Marek Brinzík z NATUR-PACK.

Pravidlo 50 % a viac 

Vždy, keď sa chystáte vyhodiť obal vytvorený z kombinácie viacerých materiálov, pomôže pravidlo 50 % a viac. „Rozhoduje prevažujúci materiál. Ak sa napríklad potrebujete zbaviť obálky s plastovým okienkom, ktorá je viac než z 50 % vyrobená z papiera, patrí do modrého kontajnera na papier.“ Najhoršia vec, ktorá sa podľa M. Brinzíka papiera môže stať je, že skončí nevyužitý v zmesovom odpade. Ďalším problémom je, ak po vyhodení papieru do triedeného zberu necháme otvorený kontajner. „Sneh či dážď ho vie celkom poškodiť. Papier je citlivý na premočenie a pri dlhšej expozícii vo vlhkom prostredí môže začať hniť alebo plesnivieť.“ Treťou najčastejšou dilemou v separovaní papiera je otázka, či do modrého kontajnera patrí aj tetrapak. „Hoci nápojové kartóny, známe ako tetrapak, sú na cca 70 % vyrobené z kvalitného papiera, podľa legislatívy a pravidiel triedenia ich triedime samostatne alebo spoločne s plastami.“

Fľaše aj s etiketami a vrchnákmi

V kapitole Alchýmie, ktorá sa venuje triedeniu skla, nájdete presný zoznam toho, čo do kontajnerov na sklo (ne)patrí, ale aj praktické rady a vysvetlivky, prečo je tomu tak. Našou najčastejšou dilemou je podľa Mareka Brinzíka otázka, či pri vyhadzovaní sklenenej fľaše môžeme na nej nechať etikety a vrchnáky. „Áno, pokojne. Sklo sa u recyklátora najskôr ručne roztriedi. Na recyklačnej linke sa oddeľuje od seba jednotlivý materiál. Prechádza sériami kontrol vrátane počítačových a optických. Pri extrémne vysokých teplotách (cca 1 600 stupňov Celzia) sa roztápa na sklenenú drť, pôvodné papierové etikety zhoria. Pokiaľ viete presne určiť, či je vrchnáčik kovový alebo plastový, môžete ho vyhodiť do kontajnera, do ktorého je určený. Často je však komplikované identifikovať presný materiál. Často ide o kombináciu plastu a kovu, niekedy o čistý kov pripomínajúci plast, inokedy presne naopak. Zbytočne sa tým netrápte, fľašu môžete do skla pokojne vyhodiť aj s vrchnákom. Recyklátor si s ňou poradí,“ pokračuje odborník z NATUR-PACK.

Zvyšky od džemov vyprázdniť

Väčšou galibou podľa Mareka Brinzíka je to, keď vyhadzujeme fľaše či zaváraninové poháre plné obsahu. „Veľmi to komplikuje prepravu. S touto súvisí aj ďalšia častá otázka, či by sme sklenené nádoby mali pred vyhodením vypláchnuť.“ Pri bežných tekutých nápojoch (fľaše od vína, minerálok, alko či nealko nápojov...) celkom postačí fľašu vyprázdniť. „Pri tuhších potravinách typu lekvár alebo džem, ktorý zvykne na stenách pohárov zasychať, to môže na optickom separátore spôsobiť problémy. Separátor nedokáže odlíšiť, či ide o sklo.  Zaschnutý obsah je preto lepšie najskôr odstrániť.“ Najväčšou tragédiou z pohľadu recyklácie skla je podľa NATUR-PACKu sklo, ktoré vyhodíme do komunálneho odpadu. „Sklo je donekonečna recyklovateľný materiál, v zmesovom odpade skončí bez ďalšieho úžitku na skládke.“

Aj obsah plastových obalov je dobré pred vyhodením vyprázdniť, najmä pokiaľ ide o zvyšky potravín. Foto: Pexels / M. Maeder, A. Kozik

Plastové otázky

Najtvrdším orieškom medzi odpadmi ostáva podľa Mareka Brinzíka z NATUR-PACKu stále plast. „Existuje veľmi veľa druhov, pri mnohých pocitovo vôbec neviete, či ide o plast alebo kov.“ Výrobcovia zatiaľ nemajú povinnosť označovať  na obaloch materiál, ktorý použili na výrobu obalu. Navyše, v priemere štvrtinu žltého kontajnera určeného pre plasty tvorí odpad, ktorý tam absolútne nepatrí. Bioodpad, stavebný odpad, papier, dokonca aj sklo... Problémom je aj vyhadzovanie plastových obalov plných neskonzumovaného obsahu.  „V lokalitách s vyšším výskytom medveďa hnedého sú práve nedostatočne vyprázdnené plastové obaly jednou z hlavných príčin, prečo sa približuje k zastavaným územiam. Navyše, ak plastový obal obsahuje 20 % - 40 % materiálu, ktorý tam nepatrí, zhoršuje to celý proces prevozu, dočisťovania, dotrieďovania aj následnej recyklácie.“ Aj likvidácia polystyrénu nám robí stále problémy. „Stavebný polystyrén patrí na zberný dvor. Nestavebný, napríklad od elektroniky, môže ísť do žltého kontajnera spolu s plastami. Snažíme sa však o to, aby sa čo najviac polystyrénu dalo odovzdávať na zberný dvor. Keď sa totiž polystyrén dostane do smetiarskeho auta, točí sa v rotoprese a ten ho rozdrobí na malé čiastočky. Takto poškodený sa už v podstate nedá efektívne využiť. Môže sa tak akurát energeticky zhodnotiť,“ upozorňuje odborník na triedenie odpadu z NATUR-PACK.

Revolúcia s názvom bioodpad a jedlé oleje

Doteraz najkomplexnejšia príručka o triedení odpadov prichádza v čase, keď si podľa odborníkov stále viac Slovákov uvedomuje dôležitosť správneho nakladania s odpadom. „Aj technológie obalov sa neustále posúvajú vpred. Čo sme ešte nedávno museli vyhadzovať do  zmesového odpadu, môžeme dnes už vytriediť. Potenciál recyklovateľnosti každým dňom narastá. To, čo vytriedime, no zatiaľ sa zrecyklovať nedá, putuje na energetické zhodnotenie, čo je menšie zlo, ako keby skončilo na skládkach. Okrem toho, obce na Slovensku sú už povinné zbierať jedlé tuky a oleje, kuchynský a záhradný bioodpad, obyvatelia sú povinní zálohovať plastové fľaše a plechovky od nápojov,“ hovorí Ivana Maleš z Incien.

Povinnosť triediť kuchynský odpad budú mať od 1.1.2024 všetky krajiny Európskej Únie. „Z analýz, ktoré sme robili v rôznych samosprávach po celom Slovensku, vyšlo, že biodopad stále vyhadzujeme spoločne so zmesovým odpadom.“ To je podľa Ivany Maleš obrovským problémom. Ak z nášho „univerzálneho“ koša na odpadky skončí odpad z kuchyne na skládke, podlieha hnilobným procesom, pri ktorých vzniká metán, jeden z najagresívnejších skleníkových plynov, ktorý si netriedením bioodpadu dobrovoľne púšťame do ovzdušia. Zodpovedne k bioodpadu sa podľa expertky postavili napríklad v Taliansku, Slovinsku, Španielsku, v niektorých regiónoch Nemecka a Rakúska. „Príkladne ho zbierajú aj severské krajiny, mesto Oslo zbiera bioodpad, zároveň má vybudovanú vlastnú kompostáreň. Pre severanov je to bežná vec.“

Taliani a ich príkladný vzťah k bioodpadu

Príkladom toho, ako sa to dá (nielen) s kuchynským bioodpadom, je Parma v talianskom regióne Emilia-Romagna. Mesto s romantickými uličkami a vysokou životnou úrovňou, v ktorom sídli Európska agentúra pre kontrolu potravín, dnes recykluje odpad štýlom, ktorý môže byť príkladom pre ostatných. V roku 2020 bola úroveň recyklácie na úrovni 81.5 %, vďaka čomu je Parma nielen čistejšia, ale vďaka úsporám a finančným stimulom aj bohatšia.

Emilia-Romagna patrí k talianskym regiónom, ktoré tvoria najviac odpadu. V roku 2018 to bolo 660 kg na každého Taliana (takmer o 200 kíl viac ako je celkový priemer v Taliansku). Regionálna vláda sa rozhodla vyriešiť situáciu spaľovňou. Obyvatelia však navrhli ekologicky šetrnejšiu stratégiu predchádzania tvorby odpadu. V meste odstránili všetky spoločné kontajnery na odpad a nahradili ich menšími, po jednej do každej rodiny. Už v roku 2013 začali v meste s poctivým triedením vrátane kuchynského bioodpadu a s množstevným zberom, ktorý je férový a nižšími poplatkami odmeňuje rodiny, ktoré tvoria a odovzdávajú menej odpadu. V Parme skrátka platíte len za odpad, ktorý vytvoríte a vyhodíte vy a vaša rodina. Odpadová politika v meste využíva aj pozitívne stimuly. Napríklad domácnosti, ktoré vyhadzujú bioodpad do kompostu, majú dodatočné zľavy z poplatkov.

Okrem bioodpadu nás čaká aj masívnejšie triedenie jedlých tukov a olejov, ktorým sa Alchýmia v samostatnej kapitole rovnako venuje. „Už dnes ich môžeme odovzdať v niektorých supermarketoch či na čerpacích staniciach. Nemali by sme ich vylievať do záchodov ani výlevok. Priveľmi to zaťažuje kanalizáciu, prevádzkovatelia kanalizačných sietí musia vynakladať veľké finančné prostriedky, aby oleje odstraňovali z kanalizačných stien,“ vysvetľuje Ivana Maleš.

V Alchýmii nájdete odpovede na všetko, čo sa týka triedenia odpadov. Navyše, príručka bude neustále a pravidelne aktualizovaná. Pri ďalšej aktualizácii bude doplnená aj o novú kapitolu Zberný dvor. Veľa odpadov, nad ktorými ľudia „meditujú“ a nevedia, kam ich zaradiť, patrí práve na zberný dvor. Ten má svoje špecifické pravidlá. „Množstvo odpadu, ktorý končí na čiernych skládkach v lese či niekde za panelákom, patrí totiž práve na zberný dvor,“ pokračuje Marek Brinzík, ktorý Alchýmiu odporúča nielen samosprávam a rodinám, ale aj školám ako praktický a zrozumiteľný vzdelávací materiál.

Článok bol vytvorený v spolupráci s NATUR-PACK.