Pri bratislavských internátoch padol absolútny teplotný rekord. Klimatológ prezradil, či už prichádza jar
Vo štvrtok v hlavnom meste namerali neuveriteľných takmer 19 stupňov.
Na Slovensku padali teplotné rekordy. Konkrétne vo štvrtok 17. februára bol prekonaný absolútny rekord maximálnej teploty vzduchu na tento deň. Uviedol to klimatológ Pavel Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu.
V Bratislave bolo takmer 19 stupňov
"Dopoludnia, ešte pred ochladením spojeným s prechodom studeného frontu, vystúpila teplota vzduchu v Bratislave v Mlynskej doline na 18,7 stupňa Celzia. Na letisku to bolo 18,5 a v Slovenskom Grobe 17,1 stupňa Celzia. Na troch miestach Slovenska tak bol prekonaný absolútny rekord maximálnej teploty vzduchu pre 17. február, a síce rovných 17 stupňov. Takúto hodnotu namerali na východnom Slovensku v Somotore 17. februára 1974," povedal Faško.
Absolútny februárový rekord pre maximálnu dennú teplotu vzduchu má potom hodnotu 20,6 stupňa Celzia. Takto teplo bolo 28. februára 2019 v Žiharci a Hurbanove na juhu Slovenska. Takisto 25. februára 2021 v Hurbanove vystúpila ortuť teplomera na 20,6 stupňa.
Teploty by mali poklesnúť
Súčasné premenlivé počasie podľa Faška zodpovedá skôr jarným mesiacom, keď sa oživuje cirkulácia medzi Atlantikom a vnútrozemskými časťami Európy. Zotrvať by malo aj v najbližších dňoch, ale už bez rekordných teplôt.
"V nasledujúcich dňoch čakáme skôr pokles denných teplôt, ktoré sú zo štatistického hľadiska stále nadpriemerne vysoké, no mali by sa predsa len pohybovať pod hranicou desiatich stupňov. Na druhej strane je však vzhľadom na trend globálneho otepľovania zrejmé, že teplotné rekordy budú prekonávané čoraz častejšie," vysvetlil klimatológ.
Jedna z najteplejších zím
Vyslovil tiež predpoklad, že sa súčasná zima zaradí medzi najteplejšie. "Na bratislavskom letisku sa zima 2021/2022 javí zatiaľ ako druhá najteplejšia po zatiaľ bezkonkurenčne najteplejšej zime 2006/2007. Tá sa tak ľahko pokoriť nedá," poznamenal Faško.
Ako dodal, pre súčasnú zimu je typické, že sa v jej priebehu počasie otepľuje. Druhým znakom sú potom veľké rozdiely medzi počasím v jednotlivých regiónoch Slovenska a rôznych nadmorských výškach.
"Ak sa presúvame na východ, tam už je tohtoročná zima výrazne chladnejšia, lebo táto oblasť sa dostávala aspoň prechodne pod vplyv studených vzduchových hmôt smerujúcich zo severovýchodnej Európy. Preto vo východnej časti Slovenska nemusí byť tohtoročná zima ani v prvej desiatke najteplejších, hoci bude tiež patriť k tým teplejším," doplnil Faško.
