Ako prvý na Slovensku zoperoval rázštep podnebia. Lákali ho na svetové kliniky, on však ostal verný domovu
Rodák z Banskej Bystrice odmietal miesta na najprestížnejších klinikách vo svete. Vždy sa vrátil na bratislavské oddelenie, ktoré sám zariadil.
Štefan Demjén vyštudoval medicínu na lekárskej fakulte v Prahe, odkiaľ sa presunul na chirurgické oddelenie do rodnej Banskej Bystrice. Po siedmich rokoch praxe nastúpil do funkcie riaditeľa nemocnice v Rožňave, kde bol aj primárom na chirurgii. Myslel si, že niet ničoho, čo by nezvládol. Raz však za ním prišla mama s dieťaťom, ktoré sa narodilo s rázštepom pery a podnebia. „Bohužiaľ, mamička, toto neviem robiť,“ musel priznať chirurg.
Pán doktor, prosím, skúste to
Mamička mu však nedala pokoj a prosila ho, aby im nejako pomohol. „Pán doktor, skúste. Pomôžte mi. Veď si to nejako premyslíte, keď operujete žalúdky a také veľké veci,“ opisoval situáciu vo svojej knihe Čierny humor v bielom plášti Peter Valo.
Doktor Demjén sa nakoniec rozhodol, že túto výzvu príjme. Naštudoval si tie najlepšie knihy a po dvoch týždňoch príprav úspešne zoperoval rázštep. Bolo to vôbec prvýkrát, čo sa niečo také na Slovensku podarilo.
Bol len "nikto" zo Slovenska
Po tejto skúsenosti prišiel na to, ako mnoho toho ešte nevie. Vzdal sa riaditeľského miesta a odišiel znova študovať. Podľa jeho slov vojna vyprodukovala množstvo popálených, dotrhaných a ináč zohavených ľudí, ktorým nebolo pomoci a lekári sa tak popri nich naučili zoperovať aj nemožné. Všetko sa chcel naučiť aj on.
Jeho prvá cesta viedla do Prahy za plastickým chirurgom Františkom Burianom, ktorý si ho však vôbec nevšímal. Na operačnej sále okolo neho chodil, ako keby bol vzduch. Nedovolil mu asistovať, vždy sa mohol len pozerať. Pri každej príležitosti mu dal veľmi zreteľne najavo, že je len „nikto“ zo Slovenska. „Toto je strata času,“ povedal si, keď už mal dosť ponižovania. Nik si ho tam nevážil, a to aj napriek tomu, že na oddelení pomáhal úplne zadarmo.
Išiel sa učiť až k najlepšiemu
Článok pokračuje na druhej strane: