Olympijská víťazka Hectorová o maminej chorobe: Je ťažké vidieť niekoho, koho milujete, bojovať o život
Švédska lyžiarka spoločne s mamou otvorene hovoria o boji so smrteľnou chorobou. Napriek všetkému sa ani jedna z nich nevzdáva.
Keď v pondelok Sara Hectorová držala zlatú olympijskú medailu vo svojich rukách, nemohla tomu sama veriť. Hectorová získala ďalší triumf po tom, čo v decembri vyhrala vo francúzskom Courcheveli obrovský slalom Svetového pohára. Na zlaté medaily čakala celých sedem rokov, počas ktorých musela prekonať oveľa ťažšie výzvy ako olympijské preteky.
Vyradená z hry
Zatiaľ čo v decembri roku 2015 Petra Vlhová vyhrala svoje prvé preteky vo Svetovom pohári, Hectorová preteky nedokončila. Vážne sa zranila a trať opúšťala na saniach. „Je to vážne, operácia bude nevyhnutná,“ uviedol v tom čase tímový lekár Per Liljeholm. Otrasená Hectorová si bola istá, že sa už nikdy nedostane medzi elitu lyžovania. „Dovtedy som bola veľmi tvrdohlavá. Nedala som si povedať, robila som veci tak, ako som si myslela, že sú správne. Naučila som sa veľa – o sebe, mojom tele i o tom, ako zvládať tieto kroky späť,“ spomínala Sara. Druhý dych dostala na dovolenke v Los Angeles a Kostarike, kedy si hovorila, že je konečne v psychickej i fyzickej pohode. Počas cesty domov jej však zazvonil telefón, na ktorom bolo napísané - mama.
Hectorovej mame, Marii, lekári diagnostikovali ochorenie ALS, amyotrofickú laterálnu sklerózu – v súčasnosti nevyliečiteľnú smrteľnú chorobu. „Pamätám si, že som počas celého letu len sedela a plakala,“ spomínala lyžiarka na moment, keď sa dozvedela o diagnóze, ktorú prezývajú diablova choroba.
Vyrovnať sa so smrťou
Prvé príznaky na sebe jej mama zbadala v roku 2015. Maria Hectorová rada v zime behávala, všimla si však, že kríva na ľavú nohu. Lekári najskôr prišli s diagnózou skleróza multiplex, potom však definitívne diagnostikovali ALS. Ide o ochorenie, ktoré rozkladá nervové bunky v mozgu a mieche. Pacienti s chorobou postupne zostanú paralyzovaní a zomrú. „Informovala som o chorobe všetkých v škole, kde učím. Žiakov, kolegov, aby si nemysleli, že som opitá. Choroba ovplyvňuje môj rečový prejav a ľahko sa potkýnam, nedokážem udržiavať rovnováhu,“ vysvetľovala Maria Hectorová. Dcéra Sara myslela iba na jedno, ostane doma, bude sa starať o mamu a najradšej by začala robiť výskum, aby našla účinnú liečbu.
Článok pokračuje na druhej strane: