Bylinky našich babičiek: posilnia imunitu a majú množstvo blahodarných účinkov na zdravie

Čo zvyknete robiť, keď vás chytí bolesť hrdla, prechladnutie, únava? Aké zbrane tasíte zoči-voči baktériám a vírusom? Zatiaľ čo dnes bežne siahame po céčku, déčku, zinku či multivitamínovom komplexe, naše prababičky načreli spravidla do zásob byliniek.

Každá žena - bylinkárka

Bylinkovú lekáreň mala v minulosti po ruke každá žena a vhodnou zmesou dokázala utíšiť všetky bežné neduhy. Ak si s nejakým nešvárom nevedela poradiť, prizvala na pomoc susedku.„Bežné choroby a úrazy zvládli ošetriť ženy a muži z rodiny alebo susedstva. Pri ťažkých stavoch zašli za vedmou, bylinkárkou či naprávačom kostí, teda liečiteľom, ktorí sa špecializovali na liečiteľskú pomoc ľuďom z komunity. Okrem racionálnej zložky (bylinky, maste z byliniek, tinktúry) využívali aj magickú. Najčastejšie v prípade tzv. úreku,“ vymenúva „diagnostické a liečebné“ postupy našich predkov etnologička a historička Katarína Nádaská. V stredoveku ste si po lekársku pomoc mohli zájsť aj do kláštora ku mníchom. „Liečeniu a predaju liekov sa venovali aj františkáni, ktorí prevádzkovali kláštorné lekárne,“ pokračuje etnologička.

„Znalosti liečivých rastlín boli na vysokej úrovni aj v bežných rodinách. Pripravoval sa čaj, maste, tinktúry, odvary. Všetko z osvedčených zdedených receptov z liečivých byliniek. Špecialistky, ženy - bylinkárky, alebo pôrodné baby do svojho remesla zaúčali svoje dcéry a vedomosti sa tak nestratili.“

Bylinky na vyčerpanie, horúčky aj únavu 

Podľa známej slovenskej bylinkárky a autorky knihy Bylinková škola, Ivety Henzelyovej, sa na posilnenie imunity v slovenskom ľudovom liečiteľstve používalo množstvo byliniek, koreňov rastlín, semien a korenín. „V starých textoch ešte nenachádzame zmienky o imunitnom systéme. Naši predkovia sa však snažili predchádzať strate fyzických síl, liečili celkové oslabenie, zimnicu, horúčky, choroby priedušiek a pľúc,“ vymenúva bylinková expertka. Pri bolesti hrdla, zachrípnutí či zápale priedušiek povarili semená slezu vo víne a vypili. „Odvar zo sladkého drievka čistil pľúca, pomáhal pri suchom kašli a zahlienení. Pri nákazlivých ochoreniach macerovali koreň archangeliky vo vínnom octe, žuli klinčeky, pili čaj z materinej dúšky, šalvie, majoránky a vydymovali obydlie palinou, borievkami.“ Obľúbený bol podľa bylinkárky aj čiernohlávok, medovka, rozmarín. „Koreň kosatca nemeckého používali pri chorobách hrude, hrdla, vydymovali ním pri infekciách. Figy varili v mlieku pri bolestiach hrdla, alebo na nervozitu či nespavosť.“

Takmer všetky bylinky našich predkov máme podľa I. Henzelyovej aj dnes na lúkach a v záhradách. „Tradícia vidieckych záhrad bola udržiavaná aj pri zakladaní modernejších záhradných komplexoch. Nesmeli tam chýbať šalvia, medovka, harmanček, šafrán, mäta, majoránka. Na lúkach tak ako kedysi rastie skorocel, repík, konopáč, bôľhoj, očianka, nátržníky, zemežlč.“ Bylinkárka oceňuje aj liečivé vlastnosti posilňujúce imunitu u troch tradičných plodov, ktoré majú navyše vynikajúcu chuť: aróniu, brusnice, rakytník.

Arónia na imunitu, proti baktériám aj plesniam

Hoci arónia (Jarabina čierna) pochádza pôvodne zo Severnej Ameriky, u nás sa objavuje už od 18. - 19. storočia. Podľa etnologičky Kataríny Nádaskej ju naši predkovia spracovávali originálnym spôsobom. Plody varili a robili z nich víno, ktoré slúžilo ako posilňujúci nápoj pri zotavení sa z chorôb či po pôrode. „Plody arónie čiernoplodej obsahujú látky, ktoré podporujú prácu pečene, prispievajú k dobrému stavu krvi, posilňujú imunitu. Regulujú krvný tlak, majú priaznivé účinky na srdce, krvný obeh, stav ciev. Arónia sa používa aj na liečbu štítnej žľazy. Pomáha pri liečbe anémie, má antibakteriálne a protiplesňové účinky.“

S rakytníkom proti vírusom

Plodmi rakytníka naši predkovia pôvodne kŕmili dobytok. Až neskôr ich začali zbierať  „na čaj a tinktúru, ale i olej mal vynikajúce účinky pri ťažko sa hojacich ranách. Plody z kríka sa sušili na zimu na čaj a používali sa pri chudokrvnosti.“ Podľa Ivety Henzelyovej je rakytník univerzálna liečivá rastlina. Liečivá je dokonca každá jeho časť. „Najviac sa však využívajú jeho plody. Obsahujú obrovské množstvo vitamínov a minerálnych látok, najznámejší je jeho vysoký obsah vitamínu C. Pri liečbe vírusových ochorení môžeme užívať šťavu, olej, alebo si urobiť odvar zo sušených plodov a listov.“

Brusnice pri teplote a zápaloch  

Brusnice sa už od nepamäti zbierali vo voľnej prírode. „Plody sa namáčali ako liečivo do pálenky, z listov sa varil čaj. V 17. storočí sa začali používať ako liečivo pri žalúdočných a pečeňových problémoch,“ prezrádza etnologička K. Nádaská. Bylinkárka dopĺňa ich ďalšie účinky: „Sú známe svojimi liečivými  účinkami na močový mechúr a obličky. Pôsobia aj ako prírodný antioxidant, majú protizápalové účinky. Liečia aj tráviacu sústavu, podávajú sa pri vysokých teplotách. Liečivé sú plody a listy.“

Dostatok tekutín zabráni zníženej výkonnosti aj únave

Bylinkové čaje sú spolu s čistou vodou a minerálnymi vodami ideálnym triom správneho pitného režimu. Odborníci vyzývajú, aby sme na dostatočný pitný režim mysleli celý rok. Dôslednejšie dokonca v zimných a jarných mesiacoch, keď naše telo nezvykne tak intenzívne pociťovať smäd. Aj keď len sedíme za počítačom a nemáme dostatok fyzických aktivít, mali by sme rovnako prijať denne  1,5 – 2 litre tekutín. Inak si koledujeme o dehydratáciu so všetkými jej príznakmi. S únavou, bolesťami hlavy, zníženou výkonnosťou, pomalším metabolizmom, zvýšeným tepom či zníženým krvným tlakom. Nedostatok tekutín zbadáte ľahko aj na moči, je hustejší a má tmavšie sfarbenie. Rizikovou skupinou pri dodržiavaní dostatočného pitného režimu sú najmä seniori. Na pocity dehydratácie sú podstatne menej citliví, preto je dôležité o poctivom pitnom režime s nimi častejšie hovoriť. 

Bylinkové čaje sa dajú namiesto cukru osladiť kvalitným sirupom, čistá voda zase občas obmeniť domácimi limonádami z poctivých surovín. Tradičný český výrobca ovocných sirupov prišiel počas pandémie s radom Jupí sirupy IMUNITA. Sú bez konzervantov, zahusťovadiel a umelých farbív. Na trhu dostať aktuálne variant s aróniou, s rakytníkom a s brusnicou. Arónia je zdrojom množstva vitamínov, pôsobí proti stresu a proti únave. Rakytníkový sirup je doslova „bombou na vitamín C a D", ideálny v čase chrípky a prechladnutí. Sirup z brusníc je doplnený o výťažok z echinacey.  Rastliny posilňujú imunitu a majú protizápalové účinky. Kyselina listová podporuje správnu funkciu psychiky, niacín znižuje únavu, zinok posilňuje obranyschopnosť organizmu. 

Liečivé tajomstvo bylinkárky

Arónia a rakytník majú aj svoje miesto v špeciálnom liečivom balzame, ktorý známa bylinkárka pripravuje vždy na jeseň do zásoby pre seba a svoju rodinu. „Liečivý balzam popíjame v zime celá rodina. Potrebujete naň šípky, rakytník, aróniu, podrvené klinčeky, škoricovú kôru, cesnak, čerstvý zázvor. Všetko zmiešate s medom a zalejete vodkou alebo koňakom. My užívame jednu polievkovú lyžicu ráno, jednu večer. Každý deň.“

Radšej domáce ako z cudziny

Hoci k nám za ostatné desaťročia prišli a „zdomácnili“ aj nové exotické rastliny z Číny, z Indie či z dažďových pralesov, podľa bylinkárky by sme mali vždy najprv siahnuť po našich domácich rastlinách a cudzokrajné pridávať opatrne a postupne. V dnešnej dobe, v ktorej sme oveľa viac vystavení vírusom, odporúča I. Henzelyová siahnuť aj po ďalších liečivých  rastlinách, ktoré používali už naši predkovia. „Echinacea purpurová je dobrá pri oslabení imunity, tužobník brestový pri horúčkach, tymian, harmanček a lipa pri zápale dýchacích ciest. Na kašeľ a zahlienenie sú vhodné divozel, prvosienka, podbeľ, slez lesný. Na liečbu zápalu slizníc dýchacích ciest: šalvia, skorocel, materina dúška.“

Článok bol pripravený v spolupráci s JUPÍ.