Život si môžte predĺžiť až o trinásť rokov. Nová nórska štúda hovorí jasne, ide o správny typ stravovania
Simona Gálová
Simona Gálová

Život si môžte predĺžiť až o trinásť rokov. Nová nórska štúda hovorí jasne, ide o správny typ stravovania

Pre fanúšikov zdravého životného štýlu vytvorili vedci aplikáciu, ktorá dokáže vypočítať orientačnú odhadovanú dĺžku života a optimálne stravovanie.

Ilustratívna fotografia. — Foto: Pexels; Freepik

Ak človek zmení svoje stravovacie návyky k lepšiemu, podľa najnovšej štúdie by mohol svoj život predĺžiť až o trinásť rokov. Nórska štúdia publikovaná v časopise PLOS Medicine vytvorila model toho, čo by sa stalo s dĺžkou života muža alebo ženy, ak by nahradili „typickú západnú stravu“ zameranú na červené mäso a spracované potraviny takzvanou „optimalizovanou stravou“ zameranou na menej mäsa a viac na rastlinné zdroje ako je ovocie, zelenina, strukoviny, celozrnné výrobky a orechy.

Rôzne výsledky v rôznom veku

„Trvalá zmena stravovania môže priniesť značné zdravotné prínosy pre ľudí všetkých vekových skupín. Predpokladá sa, že výhody budú tým väčšie, čím skôr v živote zmenia svoje stravovacie návyky,“ uviedli autori štúdie.

Ich výsledky hovoria, že ak sa žena vo veku 20 rokov začne stravovať optimálne, teda zaradí do svojej stravy potraviny rastlinného druhu, môže si život predĺžiť o niečo viac ako desať rokov. U 20-ročných mužov to môže byť o tri roky viac. Zameranie sa na zdravšiu stravu však môže predĺžiť život aj starších dospelých.

Správne jedlo ako preventívny liek

„Keď s optimálnou stravou začne žena vo veku 60 rokov, môže si predĺžiť život o osem rokov. Muži, ktorí začínajú so zdravšou stravou vo veku 60 rokov si môžu predĺžiť život o takmer deväť rokov,“ uviedli autori. Rastlinný spôsob stravovania by mohol byť prínosom aj pre 80-ročných. „Muži a ženy by mohli zmenami stravovania získať približne 3,5 roka života navyše,“ dodali autori, podľa ktorých tak správne jedlo môže fungovať ako preventívny liek, ktorý dokáže predĺžiť očakávanú dĺžku života.

Pri modelovaní vplyvu zmeny stravovanie použili výskumníci z Nórska existujúce metaanalýzy a údaje zo štúdie Global Burden of Disease, databázy, ktorá sleduje 286 príčin smrti, 369 chorôb a zranení a 87 rizikových faktorov počas jedného roka v 204. krajinách po celom svete.

Čo má najväčší vplyv na dlhovekosť

Článok pokračuje na ďalšej strane:

Časť 1 / 2

Už ste čítali?

Jusufova rodina zmenila Šamorín na hlavné mesto zmrzliny: Práškové…

Vraví sa, že Juhoslovania sú všade. Niektorí Šamorínčania…

Všeobecná lekárka Etela Janeková nezavrela ambulanciu ani na…

MUDr. Etela Janeková, PhD. od začiatku pandémie nezavrela svoju ambulanciu ani…

Východniarov lieči tento usmievavý lekár z Kene: Ľudia sú tu…

Kipchanga Chemwotei Sakong pre známych jednoducho Kip. O Slovensku dlho nič nevedel.…

Pavol Croft je slovenský Indiana Jones. Nechcelo sa mu stáť…

K histórii a umeniu mal Pavol Croft vždy blízko. Preto si ich vybral…

Aj keď je úplne nevidiaca, učí na strednej škole: Študenti sa…

Odmalička snívala o tom, že sa bude predvádzať na javisku. Košičanka…

Byt v úplnom centre Bratislavy vymenili za šťastie na dedine:…

Nie všetky pokrokové projekty začínajú výpoveďou v korporáte.…

Práca v banke ju už nenapĺňala, pustila sa do výroby ženských…

Práca v banke si vyžaduje biznis oblečenie. Dobre o tom vedela už počas vysokej…

Pre koronu prišiel o prácu, tak piekol veterníky pre záchranárov.…

Keď prišiel Matúšov kolega s nápadom piecť koláče…