Na Mesiaci bol dodnes pochovaný len jediný človek. Astronautom sa nemohol stať, aj keď po tom veľmi túžil
To, že nemohol ísť na Mesiac a preskúmať ho, bolo najväčším sklamaním v jeho živote. NASA tam vedca napokon dopravila - posmrtne.
Trénoval astronautov, založil novú vedu a bol jedným z najväčších mozgov minulého storočia. O úspechoch Eugena Shoemakera vie však len málokto, no ešte menej ľudí vie o tom, že je to práve on, ktorý sa stal prvým a zároveň posledným pochovaným človekom na Mesiaci.
Mladý génius
Shoemaker sa narodil v roku 1928 v Los Angeles. Už ako dieťa chodil do vedeckých táborov, kde sa ako jeden z mála detí úplne zamiloval do štúdia hornín. Chlapca považovali takmer všetci za génia, veď ako tínedžer navštevoval večerné kurzy, aby sa čím skôr dostal na strednú školu. Podarilo sa mu to, keď mal trinásť rokov. Strednú školu dokončil za neuveriteľné tri roky, a keď mal šestnásť rokov, stal sa jedným z najmladších študentov na prestížnej univerzite Caltech.
Ako skúsený geológ pomohol potvrdiť, že slávny kráter Barringer vznikol nárazom asteroidu na Zem. Presadzoval tiež hypotézu, že ďalší takýto náraz zabil posledných nelietavých dinosaurov pred takmer 66 miliónmi rokov. Jeho rozsiahle znalosti a úspechy si všimla aj vesmírna agentúra NASA, ktorá vytvorila astrogeologický výskumný program, ktorý viedol práve Shoemaker. Aj vďaka tomu sa častokrát považuje za hlavného zakladateľa astrogeológie.
Jediný sen, kráčať po Mesiaci
V šesťdesiatych rokoch, keď NASA súťažila vo vesmírnych pretekoch s Ruskom, sa Shoemaker zameral na jediný cieľ – chcel, aby na Mesiaci pristála ľudská posádka a on sám chcel byť jej súčasťou. „Gene vždy chcel ísť na Mesiac ako astronaut Apollo a študovať jeho geológiu z prvej ruky,“ uviedla planetárna vedkyňa a jeho bývalá študentka Carolyn Porcová. Jej slová potvrdila aj Eugenova manželka Carolyn, ktorá pre CNN priznala, že nemyslel na nič iné. „Netúžil po ničom inom. Veľmi tvrdo na tom pracoval,“ spomínala. Sama NASA ho zaradila na zoznam možných kandidátov na let Apollo. Mal byť prvý geológom, ktorý bude kráčať po Mesiaci.
V tom čase však Eugenovi diagnostikovali Addisonovu chorobu, ktorá bráni nadobličkám produkovať dostatočné množstvo hormónov a môže viesť k dehydratácii, horúčke i kolapsu. Verdikt lekárov znel preto jasne – na Mesiac nikdy nepôjde. „Neprísť na Mesiac a nebúchať doň vlastným kladivom bolo najväčšie sklamanie v mojom živote,“ priznal.
Článok pokračuje na druhej strane:
