Dobré noviny
Za žltými taxíkmi v USA stojí Slovák. Z ničoho vybudoval impérium, aj keď sám nevedel šoférovať
Simona Gálová
Simona Gálová

Za žltými taxíkmi v USA stojí Slovák. Z ničoho vybudoval impérium, aj keď sám nevedel šoférovať

John Daniel Hertz, popularizátor žltých taxíkov.
John Daniel Hertz, popularizátor žltých taxíkov. — Foto: Herz Company; Wikimedia Commons

Rodák zo Slovenska založil najväčšiu taxikársku firmu na svete v prvej polovici 20. storočia.

Typické žlté taxíky sú jedným zo symbolov Spojených štátov amerických. Len málokto však vie, že tento svetový unikát vymyslel podnikateľ, John Daniel Hertz, ktorý sa narodil na Slovensku.

Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/HertzArmenia/photos/bc.Abr5FPOc3spAqRGpj5cL3M2GeAwh3AZH4blkyufnkoRIppWmv8xLY7UsNkmAM_28OaXRCNH_SQNPAsukFCBFV1etnUl2rqzRDx9geeSok4ZPa2trjEVimXcdbN1cJJo7UZKYCa_hbRU7HhUzhcJnSaNL/158999224264935/?opaqueCursor=AbqG-frD-yaMnTWKXaqJdHakKgGaLOwfpsnXizSt8v-mfHd3BMIPnrwH17EEOnWny9wDg9yJPRAAB_hPorc2SJ_KwC0Oq0pELJ6vqEs4D1r4HMof9bFl08ScOttSrfTd2J5nOtJ3L--4xdTTJem1ufl4KqZKy8ifk4zkU73rDubfRx62SHCwuOV7smkz7k3cU9PztSYnXC3vNi4RK0tBxM3PfmIwfM3DS8F76ampb_rUt7BVMPzmYs2TGa2OqrCskq4H1B0UU1gZHRSqTMQfEIuwrcEeHo5nXw_XvY1-2enXWcpfKflGXgdwTM-te7p2E_lWksfbVyGrExTsiKuinCD9jYnSqBE8IgdjDxNejd9i4-pv0NIZKG0S-lKUIOFbUubgmiinwVieopeGx7YpgaPaS4WgKEafolDXM7nk130VOsQiF_VXaplHw9u-bRKaVVQ6ZS4uAWZUf_ogq2RUpiur02JDNBXw5ChKKVGLIfmnBOcecA3NvwRmWG1RO839kbLOhi1fEhIS7B8a8ZTWP3ikLuVmKZmljBnv7lZ-UKU_aSRJiZllB39EEbMSqRNC5LOpCQMaCywCKYEhCgZG4uus5RIX5f9--jmrZVLXhZL0aolj2wiFL8DrNyx73bJ-3bITb53WLvwG7VNIvumtxaXAzKVLtbUnOBxKf_onZeSAOQ

Detektívi v Martine

Dnes už s istotou vieme, že sa Hertz, pôvodne Šándor Herz, narodil 10. apríla 1879 v dedine Sklabiňa neďaleko Martina. Bol štvrtým dieťaťom židovských rodičov, ktorí nemali nič, len svoju dreveničku s jednou izbou, šopou a stajňou. Tú v roku 1885 predali, a tam aj končí pôsobenie Herzovcov na Slovensku. Ako jedni z mnohých Slovákov sa odhodlali vyskúšať šťastie za veľkou mlákou v Spojených štátoch. To všetko vieme dnes vďaka tomu, že v januári 1992 prišli do Martina detektívi z Prahy, ktorých si najala spoločnosť Hertz, ktorá chcela zistiť všetko o pôvode ich zakladateľa. „Volal mi minulý i tento rok detektív a pýtal sa na Hertza. Pravdupovediac, nikdy som to meno nepočul,“ priznal v minulosti pre denník SME sklabinský starosta Ján Brodenec.

Detektívi zistili, že Šándor pricestoval s rodinou do Ameriky, keď mal šesť rokov. Po príchode do Chicaga si všetci vybrali nové anglické krstné mená, a tak sa z malého Šándora stal John Daniel. Rodine sa spočiatku darilo – otec Jacob predával železné a hlinené výrobky a za slušný zisk si dokázal kúpiť hotel. Ten neskôr spravoval jeho najstarší syn Fred. S Johnom to už také jednoduché nemal. Po riadnej bitke od svojho otca, ktorú si, ako neskôr priznal, nepochybne zaslúžil, ušiel John Daniel ako 12-ročný z domu. „Bol som v tom čase divoký a nespútaný ako tráva v prérii,“ spomínal na svoje tínedžerské roky.

Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo/?fbid=1832404470123886&set=bc.AbrmjX56CReZbBPiPyXs4r0LeTJFNJWBoDB-9ukwKw0RAeVw0FnpuK5VG9NQCn0q1amnH5G_uxTrJe0e9KGkFh4LEoiYQC8ryYgSOvO_ilLVcde6yJMIZKXDPdcDedYzlf2zacRL1BAnC13y43u4VWbt&opaqueCursor=AbqGCZuUDNsGoYixFw3_4egiXgw_ymu5XfwQMK6amAxWDvHi8x5MTOrTy4xepIPQ2f5T0LBOBig0bjt3hXKtJtjqmQiIfc0dUEEhTlTVQAARNkTNd7XGorwX1BKCItlLTjSNhhUbUeonxo3r01itzl9Td5D2wjxVhDFmjPb374Geg-XXmhD4zIRzYfPBGfo4mACzo_8aB-qhooTpkjg_sf0tojyWgg04ovSDqIjCJFFaLIik_Fw2RWAZ-ecxTs5dH9KNPPFw5XpZP_zVuON8ZIaH7d9ftjp8NyB6Rh6vQjXXS6VWY0SWr-zNbJ_UhpakQ15dAsALmY_g___OiN2ELOaItFIZUQf9daAyINTM3e9j5EgpvcVCMuusTU71oHh4olcZMP4rAfxFz1Id1yHfnYwLH2aNtdBSVtblnq9QxSLWxpT4i3cSTMqDwPj4u53KDKvnBUMLS-Kyyz7T6jEsTAC1KfKAy1SXKmR1JDEff3dtcZv9sZv6br0BUMru4ACfXRbyr_nYoM6M6oP0ci-X-7HDDMQ_19Jux3t-kdgQmoua3No_YAVLiZTvKMU_o0mHcmRkzpOpS9CBuquKGa0bc0gE

Rozhodol sa predať všetky svoje učebnice, našiel si veľmi slabo platenú prácu v novinách, kde si len tak-tak zarobil na jedlo. Pracoval neskoro v noci a cez deň sa potuloval po uliciach Chicaga, pretože nemal, kde skloniť hlavu. Hertz sa však dostával do príležitostných pouličných bitiek, preto bol často chorľavý a slabý, a tak ho z práce vyhodili.

Buď box alebo svadba

Keďže mal blízko aj k športu aj k nezáväzným bitkám, rozhodol sa, že svoj talent využije v serióznom boxovaní. S prezývkou Dan Donelly vyhral viacero amatérskych turnajov, vďaka čomu sa stal v Chicagu menšou celebritou. Prezývku používal najmä preto, aby jeho pôvodné židovské priezvisku nepritiahlo pozornosť antisemitov.

Sám neskôr robil manažéra iným boxerom a medzitým začal jazdiť dvanásť hodín denne s konským povozom. Práca mu vyniesla šesť dolárov týždenne, a tak sa mohol pravidelne stravovať a navštevovať telocvičňu. Popritom začal prispievať športovými správami do denníka Chicago Morning Herald, kde si dokázal zarobiť viac ako v boxe. Z novín ho však kvôli zmene majiteľov vyhodili, a tak sa začal naplno venovať boxu. Začiatkom 20. storočia sa však zaľúbil do Franncie Kesnerovej, ktorá pochádza z bohatej rodiny.

Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/806290409382852/photos/bc.Abp6lpAWaNojlIBF73Z2Bfl-qYsda9aC9e0YSgHo9vVcPesjbqLPPohAAhEGVId7YPSp-gJ-4ZATB_hrUhM0PV1HzoxDvMpiD2fL_fCfTrbx11msrYWEtfQ5UWLuPL6lQ0l3pA5Dz_1AL8LMi7w8g5r_/2203000146378531/?opaqueCursor=AbqrGk2yMrvBERSm2HSJavKHRaFOl4ytyUzKb2b8DgDGBVfJMimOlWHXkTv5Naad_JHUMBlRnMNhR9lSG5VEsUHRSS8O0x-9h3Q5WiNSNMF8CPJJZSgKw3jxJSj7Mbjo6tNKafNC2Zm_iYvI76zAQs0K2vtZTNgid-9IMRLfotYRaytC_Kj1nskeWzdQxbzRiFYPP5pGVWhCXMUAGN5AiATDbfbTVY40Y0Di4U6Xpq4a93cJ-knvv54K5Cow_PLiKXoN-cDvkwfsWC7LeeB9K__g6MyEnxsS4pyjTIHbZmrDF8bvNjo_-Mu8FXUtJczhOAqWALUfZttxMg3LtCmwyd2ZOpbamnMk-SL73jecyM_aa1nF816Vh8J_plTjx5sFT8y7czcf6gyqxF7pb0MdqbAlrR9P8HBtDSo6qjoMpxccpqYojtZeswuvoSlE2zTf7QZHshUdR7NHTK3mxuXSFq4Np3xtpbhueeRXTUIS17_JJrwhmY2820mC_dkLv1YJSKoymSlsitcO2-Zh0qZj63VM0ATM7ZUAdherZX-uY5Y9yWD6bZ_NAxLJxlf-yc9Pf4ZER71_uKU7r47m-yGu8hnn

Tá mu dala jasne najavo, že si ho vezme len vtedy, ak sa bude živiť niečím normálnym. „Zarábal som pomerne slušné peniaze a získaval veľa skúseností, ale moje dievča sa zaprisahalo, že si ma nevezme, kým sa nevzdám tohto druhu života. Keďže som si jednoducho nedokázal predstaviť, že by som bez nej dlho žil, začal som sa obzerať po inej práci,“ spomínal.

Jeden z jeho priateľov ho presvedčil, že jediná budúcnosť dobrého biznisu je v autách. A aj keď Hertz nevedel ani len šoférovať, začal ich aspoň predávať. Vtedy ani len netušil, že urobí revolúciu v doprave na celom kontinente.

Článok pokračuje na ďalšej strane:

Časť 1 / 2

Už ste čítali?