Miliardár z Fiľakova: Príbeh židovského chlapca, ktorý prežil vojnu a stal sa boháčom vďaka lahôdkam
Frank Lowy sa do histórie zapísal ako jeden z najväčších boháčov Austrálie. Málokto vie, že sa narodil ako František Lowy v malom meste na juhu Slovenska.
Frankov syn Peter bol o štyridsať rokov neskôr na výlete v Palm Springs v Kalifornii, kde spoznal neznámeho 70-ročného muža, ktorý sa mu priznal, že sa tiež volá Lowy. Keď začali hovoriť o svojich rodinách, tento muž mu povedal, že sedel s Hugom Lowy vo vlaku do Osvienčimu, ktorý on ako zázrakom prežil. Huga však nacisti ubili na smrť hneď na koľajniciach v tábore smrti, pretože sa nechcel vzdať svojho židovské modlitebného plášťa. „Vtedy som pri všetkom smútku cítil aj veľkú hrdosť. Môj otec dokázal obetovať svoj život za svoje zásady. Konečne som zistil, čo sa mu stalo. Celé roky sa mi o ňom snívalo, ale keď som sa dozvedel pravdu, bolo to akési uzavretie jednej kapitoly. Tie sny sa mi už nikdy nevrátili,“ vysvetlil pre Haaretz.
Zatiaľ čo rodina v roku 1944 netušila čo je s Hugom, keď sa dozvedeli, že nacisti chcú v Budapešti zriadiť geto, rozhodli sa, že odídu na vlastnú päsť. Dcéra Edith a syn Ján získali falošné maďarské doklady a odišli žiť pod falošnou identitou. Mama Ilona a mladý Frank sa museli presťahovať do geta. Vďaka Frankovej vynaliezavosti však získali obaja povolenie na budovu mimo geta, ktorá bola pod švajčiarskou ochranou, vďaka čomu dokázali prežiť.
Mladý vojak vo svete
Po oslobodení Budapešti Červenou armádou sa Ilona a Frank opäť stretli s Jánom a Edith. Vrátili sa do svojho domu, kde našli väčšinu svojich vecí neporušených, a to vrátane Hugovej modlitebnej knižky. Pokúsili sa vrátiť na Slovensko, ale podľa jeho slov tam pre Židov nebolo miesto, preto sa spolu s bratom rozhodli odísť do Izraela, kde vypukla vojna za nezávislosť, a tak vtedy len 15-ročný Frank narukoval. „Keď som bol osamelým vojakom, nemal som pri sebe ani cent. Všetci jedli hummus s tehinou a jedli falafel a ja som si nemohol kúpiť nič. Vždy som bol hladný, ale zvládol som to,“ spomínal pre Times of Israel.
Lowy, ktorý po vojne pracoval ako inštalatér v Haife, sa rozhodol pripojiť k svojej matke a bratovi, keď v roku 1952 dostali víza do Austrálie, pričom si meno zmenil z Františka na Frank. „Aby ste si urobili obraz o Sydney na začiatku päťdesiatych rokov – neexistovali tam žiadne kaviarne a takmer žiadne reštaurácie. Takže cudzinci, ktorí prišli, začali meniť celú krajinu,“ vysvetlil Frank, ktorý mal pri príchode do Austrálie čerstvých 21 rokov.
Chlapec z Fiľakova menil Austráliu
Pracoval v továrni na kovy a neskôr pripravoval sendviče v obchode s lahôdkami. Majitelia boli židovskí manželia, ktorých syn a dcéra sa k nim popoludní pripojili, pracovali s nimi a potom spolu išli domov. Pevne zviazaná rodina urobila na Lowyho obrovský dojem a vyvolala túžbu vytvoriť si vlastnú rodinu. Krátko nato stretol Shirley, s ktorou sa za krátky čas vzali a o desať mesiacov sa im narodil najstarší syn David.
V tom čase sa Lowy stal začínajúcim podnikateľom. Spolu s ďalším prisťahovalcom Johnom Saundersom si založili lahôdky v rozvíjajúcej sa oblasti Sydney, ktorú rýchlo zaľudnili prisťahovalci. „Otvorili sme takto niekoľko obchodov a poskytli sme všetkým potraviny, ktoré im chutili. Cudzinci veľmi túžili po kontinentálnych jedlách, klobásach a syre, či paradajkách. My sme to poskytli. Našli sme niekoho, kto vyrábal salámu v meste a stalo sa to jedným z našich produktov,“ vysvetlil pre Haaretz.
Vyliečila ho pravda
Už v roku 1958 obchodní partneri založili značku Westfield, ktorá sa v priebehu rokov premenila na globálneho giganta nákupných centier. Lowy v tom roku otvoril svoje prvé centrum, Westfield Plaza v Blacktowne, na predmestí Sydney. O dva roky spoločnosť vstúpila na a odvtedy exponenciálne rástla. Podľa miestnych médií sa fráza „ísť do Westfieldu“ stala synonymom pre „ísť na nákupy“.
V osemdesiatych rokoch bol už veľaváženým a bohatým obchodníkom, no napriek tomu, že si mohol dovoliť kúpiť takmer všetko, trápili ho nevysvetliteľné zdravotné problémy. Žiaden doktor však nevedel identifikovať, čo mu je. Postupom času však zistili, že bolesti nie sú fyzického, ale psychického pôvodu. Celý svoj život totiž v sebe dusil traumu z druhej svetovej vojny, o ktorej nikdy nepovedal ani svojej manželke a deťom. Chorôb sa zbavil až vtedy, keď si doma usadil svoju ženu, troch synov a ich manželky a porozprával im všetko o nacistických hrôzach, ktoré prežil. „Nastalo hrobové ticho,“ spomínal na tento moment Lowy.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
