Dobré noviny
Malý slovenský zázrak: v rómskej osade na východe Slovenska ukážkovo triedia odpad
Silvia Mabena
Silvia Mabena

Malý slovenský zázrak: v rómskej osade na východe Slovenska ukážkovo triedia odpad

„Tešíme sa, že u nás začali aj Rómovia separovať odpad. Ťaháme v tomto ako obec za jeden povraz,“ hovorí starosta obce Čirč, Michal Didik.
„Tešíme sa, že u nás začali aj Rómovia separovať odpad. Ťaháme v tomto ako obec za jeden povraz,“ hovorí starosta obce Čirč, Michal Didik. — Foto: M. Didik

„Starostovia z okolia sa chodia potajomky pozrieť do našej osady, či nejde o nafúknutý marketing,“ usmieva sa starosta obce Čirč, Michal Didik. Prezradil nám, vďaka čomu majú v dedine dobré vzťahy s Rómami.

Pred príchodom médií neupratujú

Michal Didik priznáva, že v začiatkoch to išlo pomaly a občas aj s krikom. V obci Čirč na poľsko-slovenskom pohraničí je starostom už tretie volebné obdobie. Roky tam bojovali s divokými skládkami, aj s neporiadkom v okolí osady. Dnes je v osade čisto a na plotoch visia vrecia v štyroch farbách na triedenie odpadu. Každý piatok ich odvážajú na zberný dvor. Podľa zoznamu rodinám zapisujú body za vytriedený odpad a rozdávajú ďalšie, farebne odlíšené vrecia. „Naši Rómovia riadne platia aj za komunálny odpad. Pred koncom roka sme mali asi len štyri rodiny, ktoré mali malé nedoplatky za odpad a nájom,“ opisuje situáciu v dedine starosta. Na triedenie v rómskej osade sa zamerali potom, čo si všimli množstvo pomiešaného odpadu vo veľkokapacitných kontajneroch, ktoré z osady vyvážali. „Boli tam plasty, aj sklo, aj plechovky. V obci sme separovali, povedali sme si, že to skúsime s aj Rómami. Pomohli nám naše sociálne terénne pracovníčky, ktoré v komunite názorne vysvetľovali princípy triedenia. Asi dvakrát do roka im to ukazovali,“ hovorí starosta Didik. Pre osadu tiež pripravili vrecia na rôzne druhy odpadu a obec zorganizovala v osade skupinu, ktorá každý týždeň vytriedený odpad odváža. Čirč môže byť v tomto smere inšpiráciou pre iné obce a starosta Didik sa neobáva ani nečakaných návštev: „Starostovia z iných obcí, ktorí sa prichádzajú pozrieť do našej osady, mi hovoria, že si mysleli, že pred príchodom médií upratujeme, keď o nás občas urobia reportáž. Sú prekvapení, že osada je bez odpadkov, hoci prídu neohlásene.“

Terénne sociálne pracovníčky v rómskej komunite v Čirči opakovane školili ľudí, ako správne triediť. Oplatilo sa to. Foto: M. Didik

Motivačných 50 centov

Na začiatku bolo nutné vyzbierať odpad v okolí osady, z potoka a z prírody. Mládež z osady zmobilizoval starosta, keď zo svojho platu za vrece odpadu ponúkol 50 centovú odmenu: „Mali ste vidieť tie haldy odpadu, ktoré vyzbierali. Stálo to zopár stovák eur, ale okolie bolo zrazu bez odpadkov. Naučili sa pri tom napríklad aj to, že plasty idú do žltého vreca. Ak chlapec vyzbieral 10 vriec odpadu, jednoducho sa naučil, čo kam patrí.“ Odmenu vyplácali, až keď vrecia s odpadom skontrolovali, či sú správne roztriedené. Takto v Čirči upratali odpad z okolia osady. Potom sa v dedine zamerali na to, aby odpad separovala každá domácnosť. Vďaka podpore z eurofondov sa zbavili divokej skládky. Zachovanie čistoty sa stalo pre vedenie obce jednou z priorít. Podľa starostu Didika môže aj nedávno spustený zálohový systém niektorých druhov nápojových obalov pomôcť: „Verím, že aj vďaka zálohovaniu sa miešanie odpadových obalov minimalizuje.“ V Čirči z osady odvážajú najmä vytriedené plasty a sklo. Papiera je menej, pretože obyvatelia kúria v pieckach a papier spália. „Po pol roku, po roku vidíme, koľko má ktorá rodina čiarok a ako separuje. Myslím, že mnohé rodiny sú naozaj vzorné a mohli by si z nich brať príklad viaceré domácnosti kdekoľvek na Slovensku,“ dodáva starosta obce. Deti sa o triedení odpadov a environmentálne šetrnom životnom štýle učia v škole a vďaka sociálnym pracovníčkam aj v miestnom Kultúrnom centre. Škôlkari v Čirči majú tiež farebne odlíšené nádoby na rôzne druhy odpadov a cielene separujú.

Skládky sú neudržateľné. Čoraz viac samospráv sa snaží obyvateľov prevychovať k dôslednejšiemu triedeniu odpadov. Foto:PEXELS/T. Fisk, UNSPLASH/I. Kushanrev

Kľúč k úspechu majú samosprávy

Skúsená lektorka a environmentalistka Laura Martinková viedla niekoľko školení o triedení odpadov v rómskych komunitách v dedinách Kecerovce, Rankovce a Boliarov v košickom okrese: „Na neformálne školenia prišlo veľa obyvateľov. Zmena pochopiteľne nepríde po jednom sedení. Vzdelávanie musí byť systematické. Dostali sme však neoceniteľnú spätnú väzbu. Napríklad obyvatelia z osád vedia dobre rozoznávať a pomenúvať odpadové materiály, no netriedia ich aj preto, lebo nemajú dostatočnú motiváciu, alebo technické zabezpečenie ako dostatok zberných nádob na dostupnom mieste.“ Lektorka si myslí, že ľudia začnú triedenie odpadu považovať za dôležité až vtedy, ak to za dôležité bude považovať aj samospráva. Tá by tiež mala dbať na účinnú motiváciu ľudí a dôslednú kontrolu, či ľudia dodržiavajú správne zásady triedenia. „V niektorých mestách napríklad ľudia platia za komunálny odpad, podľa toho, koľko ho vyprodukujú. Prípadne za vytriedený odpad poplatky neplatia. Tento spôsob je spravodlivý a veľmi motivujúci. Aj finančná pomoc alebo úľava môže byť v týchto komunitách veľmi efektívna,“ vysvetľuje Laura Martinková. Viaceré samosprávy na východe Slovenska začínajú vnímať odpad ako vážny problém. Napríklad vedenie mesta Košice a zberová spoločnosť KOSIT po zhodnotení výsledkov triedeného zberu v meste v roku 2021 prejavili záujem o školenia správneho triedenia odpadov v oblasti košického sídliska Luník 9. Obrátili sa na OZV NATUR-PACK, ktoré sa na takéto vzdelávanie špecializuje a lektori tejto organizácie už majú skúsenosti s rómskymi komunitami na východe Slovenska.

Ťahať za jeden koniec

Dedinka Čirč v okrese Stará Ľubovňa prekypuje čulým komunitným životom, do ktorého cielene zapájajú aj Rómov. Obec je známym pútnickým miestom grékokatolíckej cirkvi. Sformovalo sa tu niekoľko hudobných skupín, vznikol folklórny súbor. Mládežnícke futbalové družstvá z obce už niekoľko rokov hrajú v súťažiach 5. ligy. Spolunažívanie Rómov a nerómskych obyvateľov máme v obci na veľmi dobrej úrovni. Napríklad na futbal príde aj 400 ľudí a vidia, koľko Rómov hrá v našom mužstve. Hráči nemajú problém so spoločnými výjazdmi autobusmi na zápasy, vznikajú tam kamarátstva,“ pochvaľuje si starosta Didik a zároveň dodáva, že na dobrých vzťahoch dlhodobo pracujú. Pred dvanástimi rokmi, keď nastúpil do funkcie, sa začal o rómskej otázke radiť s kaplánom v obci, riaditeľom školy, šéfom futbalového mužstva aj vedúcou speváckeho súboru: „Povedali sme si, že Rómov budeme čo najviac zapájať do aktivít obce. Napríklad v rámci futbalu, polovica tímu sú Rómovia. Máme v Čirči grékokatolícku misiu a kaplán sa im venuje. Aj polovica sociálneho podniku obce sú Rómovia.“ Za malým zázrakom v Čirči vidí environmentalistka Laura Martinková aj pevnú vôľu vedenia obce a jej autorít: „Ak samospráva s obyvateľmi spolupracuje, sú vytýčení lídri, ktorí vedia tú zmenu iniciovať a kontrolovať, potom sa môžu podariť naozaj dobré veci.“ V dedine s takmer 1500 obyvateľmi je zmena badateľná. „Povedali sme si, že skúsime vychovať jednu generáciu Rómov. Potrvá to možno 20 rokov, ale myslím, že to stojí za to,“ odhodlane vysvetľuje Michal Didik a dodáva: „Majorita tiež vidí, že Rómovia nežijú z bohatých sociálnych dávok, ako to nepravdivo koluje po sociálnych sieťach. Vidia, že obci odvádzajú rovnaké poplatky a pracujú v obecnom sociálnom podniku.“

„O obci Čirč som počula ako o malom slovenskom zázraku. Potrebu triedenia tam rómskej komunite podsúvali zrejme z viacerých strán,“ hovorí environmentalistka a lektorka Laura Martinková. Foto: Obec Čirč

Inšpirácia pre ďalšie obce

Okrem obce Čirč je podľa lektorky Laury Martinkovej dobrým príkladom, ako sa to môže podariť, aj rómske komunitné centrum Sveržov pri Bardejove. Pred niekoľkými rokmi tam vzdelávala deti, ako nakladať s biologickým odpadom, a založili spolu vermikompostér s dážďovkami. Doteraz v komunitnom centre Sveržov kvalitne triedia aj ostatný odpad a svoje skúsenosti a vedomosti aktívne posúvajú aj do komunity, kde systematicky pracujú na tom, aby bol odpad správne vytriedený. „Ak niečo niekde funguje, dá sa to kopírovať do ďalších obcí. Systematické vzdelávanie, kontrola a práca s lídrami sa naozaj osvedčujú, tvrdí environmentalistka Laura Martinková. Vzdelávaniu komunít, detí na základných a stredných školách na východe Slovenska sa venuje niekoľko rokov. Ako externá lektorka robí školenia aj v spolupráci s odbornou spoločnosťou NATUR-PACK. Zmluvným samosprávam NATUR-PACK ponúka okrem poradenstva aj vzdelávanie verejnosti o triedení odpadov, či predchádzaní ich vzniku. „NATUR-PACK nám poskytuje vedomostné zázemie pri tvorbe prednášok a školení, pretože sa špecializuje na odpadovú tému. Podporuje vzdelávanie aj informačnými materiálmi alebo odmenami pre deti,“ vysvetľuje podporu NATUR-PACKu pri realizovaných školeniach Laura Martinková. Sympatická lektorka filozofiu života bez odpadov nielen šíri, ale aj žije. V Prešove si dokonca s obchodnou partnerkou otvorila bezobalový obchodík Odvážene.

Vyštudovaná environmentalistka Laura Martinková už niekoľko rokov učí deti na základných a stredných školách v prešovskom okrese, ako obmedzovať odpady a ako ich správne triediť. Foto: L. Martinková

Opakovanie je matkou múdrosti

Vďaka triedeniu sa v Čirči výrazne znížil objem zmesového odpadu v kontajneroch. Starosta priznáva, že občas nájde PET fľašu v potoku alebo plechovku na zemi. Dnešná situácia v obci je však podľa neho výrazne lepšia ako pred desiatimi rokmi. Zároveň starosta Didik priznáva, že školenia musia z času na čas zopakovať: Keď vidíme, že treba niektoré veci pripomenúť, opäť nám pomáhajú terénne sociálne pracovníčky. Opakujú v osade zásady triedenia odpadu, názornými ukážkami pripomínajú ľuďom, aký odpad do akého vreca patrí. Zatiaľ nám to takto funguje.“ Po obci tiež inštalovali kamery, ktoré odrádzajú ľudí od zakladania čiernych skládok. Environmentálna výchova obyvateľov je dlhý proces. Stále je potrebné informácie opakovať a zlepšovať sa. „V rómskych komunitách považujú ľudia triedenie odpadu za nadštandard. A nielen tam. Všeobecne u nás majú ľudia pocit, že triedenie je niečo navyše, pritom by to mala byť samozrejmá povinnosť každého z nás,“ hovorí environmentalistka a lektorka Laura Martinková. „My Slováci sa radi porovnávame s inými. Ja som si uvedomil, ako dobre na tom u nás sme, keď som bol v Ríme. Toľko odpadu v uliciach, ako tam, som ešte nikde nevidel,“ neodpustil si poznámku starosta Didik.

Rómom v obci Čirč môžu pomôcť aj body za triedenie odpadu, aby sa dostali k sociálnemu nájomnému bytu. Foto: M. Didik, Obec Čirč

Férový prístup funguje

V Čirči vsadili na otvorenú komunikáciu s Rómami. Starosta vysvetľuje, ako ich motivujú, aby sa snažili žiť lepšie: Povedali sme im, že im dokážeme vybudovať novú cestu, priviesť vodovod, prípadne vybudovať nájomné byty, ak napríklad budú disciplinovaní v platení poplatkov obci, budú triediť odpad a dbať o čistotu svojho okolia.“ Do roku 2013 bola rómska osada v Čirči nelegálna na cudzích pozemkoch. Obec postupne tieto pozemky vysporiadala s vlastníkmi a spoluvlastníkmi. Mnohí sa podielu na pozemkoch vzdali v prospech obce, aby sa mohla o osadu starať. Po vysporiadaní pozemkov obec dala všetky obydlia zamerať a priviedla do osady vodu, vybudovala lepšiu cestu. „Všetko je o tom, ako sa ku nim správate vy. Prvé roky vo funkcii starostu sledovali moje kroky a rozhodnutia. Spolupráca začala byť jednoduchšia, keď pochopili, že im chceme pomôcť,“ hovorí starosta obce Čirč o spolunažívaní s miestnymi Rómami. Tí dnes obci platia symbolické ročné nájomné od 10 do 40 eur. Obec zbúrala chatrče, ktorým hrozilo zrútenie a pre Rómov vďaka podpore z ministerstva vnútra buduje sociálne bývanie. „Obyvatelia sa môžu presťahovať do nájomných bytov za určitých podmienok. Napríklad aspoň jeden z rodiny musí mať dlhodobú prácu. Pozeráme aj na školskú dochádzku detí a musia byť vysporiadané záväzky voči obci,“ vysvetľuje starosta, ako vyberajú rodiny, ktoré si budú nájomné byty vážiť, a dodáva: „ Je to asi 8 bodov, ktorých sa držíme. Dôsledné triedenie odpadu je jedným z nich.“

Článok bol pripravený v spolupráci so spoločnosťou NATUR-PACK.

 

Už ste čítali?

Daniel Hassan.

Sudánsko-slovenský lekár Daniel Hassan: Mojím vzorom bol primár Blažej z Nemocnice na okraji mesta

Najkrajších 10 rokov života vraj prežil v hospici s nevyliečiteľne chorými…

Barborka Palušová. / Jedna z posledných fotiek celej rodiny.

Namiesto stužkovej jej pripravovali pohreb. Barborka si nestihla splniť veľký sen, no darovala život

Počas svojho krátkeho života bola anjelik, ktorý všade rozdával…

List od neznámeho dievčaťa zmenil jeho život. Slovák Marián sa vo Vietname zaľúbil a našiel cestu ku káve

Mal som asi naivnú predstavu, že ľudia, čo robia s kávou, sú bohatí, spomína…

Fotograf Miroslav Ondruš a jeho snímka, ktorá ohúrila verejnosť.

Lesník Miroslav Ondruš stál zoči-voči bojujúcim medveďom: Keď odišli, zachvátila ma poľovnícka triaška

Medvedica zaútočila na medveďa a ten sa dlho spamätával z toho, čo sa vlastne…

Seriálový Juan s milovanou Broňou a ich spoločnou dcérkou / Mario Cimarro v Dobrých novinách a Dobrom rádiu

Nikdy nezabudne, ako na pláži uvidel krásnu Slovenku. Mario Cimarro spoznal Broňu po mnohých omyloch

Pozrela sa na mňa s tými svojimi úžasnými modrými očami, až sa…