Prvýkrát v histórii človeku transplantovali prasacie srdce. Môže to zmeniť život státisícom ľudí
Na čakacej listine sú tisícky ľudí, ktorí čakajú na svoj nový orgán. Nedostatok darcov by mohol vyriešiť práve proces modifikácie zvieracích orgánov.
David Bennett zo Spojených štátov sa stal prvým človekom na svete, ktorému transplantovali geneticky modifikované srdce z prasaťa. Podľa BBC bola sedemhodinová operácia úspešná a dnes je to už tretí deň, čo 57-ročný muž žije so špeciálnym srdcom. Aj keď zatiaľ nie je jasné, ako sú jeho dlhodobé šance na prežitie, špeciálnu transplantáciu považovali lekári za poslednú možnú nádej.
Modifikácia by vyriešila krízu nedostatku orgánov
Bennett mal terminálnu srdcovú chorobu a prasacie srdce bolo podľa lekárov jedinou dostupnou možnosťou, pretože po preskúmaní jeho zdravotných záznamov ho považovali za nespôsobilého na konvenčnú transplantáciu srdca. „Buď zomriem alebo podstúpim túto operáciu. Chcem žiť. Viem, že je to riskantné, ale je to moja posledná voľba,“ povedal Bennett pred operáciou.
Pre lekársky tím, ktorý uskutočnil experimentálnu transplantáciu, to znamená vyvrcholenie rokov výskumu, ktorý môže zmeniť životy na celom svete. Vedci pracovali desiatky rokov na tom, aby prišli na to, ako zachrániť ľudské životy pomocou zvieracích orgánov. A prečo práve orgány z ošípaných? Práve prasatá majú podobné orgány ako ľudia.
Pri modifikácii srdca prasaťa odstránili tri gény, ktoré sú zodpovedné za odmietnutie orgánov ošípaných ľudským imunitným systémom. Ďalší gén odstránili, aby zabránili nadmernému rastu tkaniva srdca ošípaných. Počas modifikácie vložili do srdca šesť ľudských génov, ktoré sú zodpovedné za imunitnú akceptáciu.
Takto modifikované srdcia ošípaných by podľa chirurga Bartleyho Griffitha vyriešili krízu nedostatku orgánov. Pri čakaní na transplantáciu podľa štatistík v USA zomiera denne sedemnásť ľudí, pričom viac ako 100-tisíc ďalších je na čakacej listine.
Úspešnosť operácie ukáže až čas
Ochrancovia zvierat nesúhlasia s používaním prasacích orgánov. Podľa ich slov by bolo dostupných viac ľudských orgánov na transplantáciu, ak by úrady zmenili zákon, vďaka ktorému by bol každý mŕtvy človek automaticky darcom orgánov.
Davida Bennetta budú musieť lekári sledovať niekoľko dní až týždňov, aby zistili, či transplantácia bola skutočne úspešná. „Postupujeme obozretne, ale sme tiež optimistickí, že táto prvá operácia na svete poskytne pacientom v budúcnosti dôležitú novú možnosť,“ dodal Griffith pre CNN. Čo sa týka transplantácie srdca, je priskoro nazvať ju úspešnou. Takýto výsledok nastane, až bude Bennett viesť kvalitný život. Sám Bennett však dúfa, že jeho transplantácia mu umožní pokračovať v živote. „Teším sa na moment, keď sa uzdravím a vstanem z postele,“ dodal s nádejou na záver.
Možnosť použitia zvieracích orgánov na takzvanú xenotransplantáciu na uspokojenie dopytu sa dlho zvažovala a používanie srdcových chlopní ošípaných je dnes už bežné. V októbri 2021 chirurgovia v New Yorku oznámili, že úspešne transplantovali prasaciu obličku človeku. V tom čase bola operácia najpokročilejším experimentom v tejto oblasti.