Dobré noviny
Dežo zo Štiavnice fotil iba hviezdy. Jeho odkaz komunistom ukryli The Beatles do svojej najznámejšej pesničky
Simona Gálová
Simona Gálová

Dežo zo Štiavnice fotil iba hviezdy. Jeho odkaz komunistom ukryli The Beatles do svojej najznámejšej pesničky

Dežo Hoffman.
Dežo Hoffman. — Foto: Archív Dezider Hoffman

Začínal ako vojnový fotograf, ne neskôr mu pred objektívom pózovali tie najväčšie svetové hviezdy.

Vo svete uznávaný fotograf, doma na Slovensku takmer neznámy. Deziderovi Hoffmanovi z Banskej Štiavnice pritom pred objektívom stáli zvučné mená ako Charlie Chaplin, Marilyn Monroe, Elton John, Rolling Stones a predovšetkým The Beatles. Práve on bol dvorným fotografom tejto rokenrolovej skupiny.

Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/dezohoffman/photos/1029594627565248

Dežo z Banskej Štiavnice

V štiavnickej matrike sa uvádza, že dňa 24. mája 1912 sa Kornélii a Lajosovi Hoffmannovi narodil syn Dezider. Vo svete neskôr známy ako Dezo, na Slovensku zase Dežo. Súrodencov nemal. S rodičmi býval v dome Pod Červenou studňou, no potom, čo otec zomrel, presťahovala sa matka so synom do Žiliny, informovalo o tom občianske združenie Rodný dom Deža Hoffmana.

Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/dezohoffman/photos/706467793211268

Pomohla mu hollywoodska hviezda

Podľa portálu Život si jeho mama musela poradiť úplne sama, no podľa všetkého mala silnú povahu a obchodníckeho ducha. Neďaleko žilinskej stanice si otvorila stánok, v ktorom predávala okrem novín a časopisov aj knihy, čo bolo v tej dobe veľmi novátorské. Dežo sa vďaka tomu zamiloval do kníh a umenia, navštevoval ľudovú školu a neskôr sa vyučil za typografa. Po vojenčine sa vybral do Prahy, kde vystriedal hneď niekoľko zamestnaní. V divadle pracoval ako biletár a popri práci študoval žurnalistiku. Teória však nebolo nič preňho, túžil niečo zažiť a najmä tvoriť.

To sa mu podarilo vďaka stretnutí s hollywoodskou hviezdou Hedou Kislerovou, známou pod umeleckým menom Heddy Lamar, ktorá mu otvorila dvere do sveta kamier. Po čase mu dokonca pomohla vybaviť stáž v americkej filmovej spoločnosti 20th Century Fox. V roku 1934 netušil, že vďaka tomu Československo opúšťa natrvalo.

Článok pokračuje na ďalšej strane:

Časť 1 / 3

Už ste čítali?