Herectvo neštudovala, aj tak si divákov získala. Teta Katka bola stelesnením človečiny s neľahkým osudom
Pred už takmer viac ako sto rokmi sa v Radošine narodila dlhoročná ikona Radošinského naivného divadla a jedna z najvýraznejších herečiek nielen radošinského, ale i slovenského profesionálneho divadla – Katarína Kolníková
S jej jedinečnou a neopakovateľnou osobnosťou vošlo do slovenského divadla čaro ducha jednoduchého, ale vnútorne bohatého človeka. Málokto vie, že Katarína Kolníkova, alebo „teta Katka“, bola veselá žena s neľahkým osudom.
Bez otca a v chudobe
Život ju skúšal veľakrát, a to už útleho detstva. Z deviatich detí v rodine prežila len ona s bratom Jánom. „Boli sme podvyživení, všetci pomreli na chudokrvnosť. Otec po výplate všetky peniaze prepil a my sme sa museli pred ním schovávať,“ spomínala na ťažké časy Kolníková. Podľa denníka SME bol jej otec železničiarom, zarábal veľmi dobre, no deti s manželkou nemali z peňazí vôbec nič. Nakoniec otec od rodiny odišiel a Katarína s Jankom zostali sami s mamou.
„Mama mi hovorila, že svet je škola, nech idem slúžiť. Boli sme chudobní ako kostolné myši,“ vravievala úprimne. Pre nedostatok peňazí nemohla ani študovať, preto po skončení základnej školy pracovala na majeri v rodnej Radošine a neskôr slúžila v zámožnej židovskej rodine v Piešťanoch ako opatrovateľka. Tam si častokrát pri kočíkovaní detí vložila pod perinku knihy, a kým sa prechádzala po parku, mohla si pokojne čítať.
Sama so štyrmi deťmi
Z biedy ju mal vykúpiť sobáš s majetným Michalom Kolníkom z Nitrianskej Blatnice. „Bála som sa. Aj keď som s ním prvý raz na hodoch tancovala a on ma išiel domov odprevadiť. Vedela som, že je Kolník a ja som bola len jednoduché dievča, čo slúži na panskom,“ prezradila o jej budúcom manželovi. Kolník sa nepozdával ani jej mame, no nakoniec medzi dvojicou preskočila iskra. Hneď krátko po sobáši sa im narodil syn Ivan, o chvíľu na to aj dcéra Eva.
„Najprv bol Ivan, potom hneď Eva a ja som sa čudovala, čo tak rýchlo jeden za druhým. Čo som nejaká nezdravá,“ spomínala s humorom jej vlastným. Potom sa narodil syn Dušan a najmladší Paľko. „Nechcela som ho, bola vojna, ešte som dojčila a už sa hlásilo ďalšie dieťa,“ povedala Kolníková, ktorá vtedy ani len netušila, že Paľko sa narodí do rodiny bez otca.
Ten sa rozhodol vyskúšať šťastie v zámorí, a tak na štyri deti ostala úplne sama. Rodine však písal listy, ktoré Katarína pred deťmi starostlivo ukryla a do rúk dcéry Evy sa dostali až po jej smrti. Katarína Kolníková až do svojej smrti nikdy nedala z ruky prsteň, ktorý jej venoval.
Článok pokračuje na druhej strane:
