Bol jediným lekárom posádky v Antarktíde. Zapálené slepé črevo si ruský chirurg musel vyoperovať sám
Stal sa vôbec prvým človekom na svete, ktorý sa dokázal operovať sám. V rodnom Rusku ho v vďaka tomu považovali za národného hrdinu
Vypracoval podrobný plán, ako bude jeho operácia prebiehať. Každý z jeho kolegov mal pridelenú úlohu. Vybral si dvoch asistentov, ktorí mu podávali nástroje, držali lampu aj zrkadlo, aby v odraze videl, čo vlastne robí. Riaditeľ stanice sa na mieste operácie nachádzal tiež, aby v prípade potreby reagoval, ak by niektorí z pomocníkov stratil vedomie. Kolegov inštruoval aj k tomu, aby vedeli vpichnúť adrenalín alebo napojiť na ventiláciu, ak by strácal vedomie on. Celková anestézia, samozrejme, neprichádzala do úvahy. Do brušnej dutiny si podal anestetikum, prerezal si brucho a ďalšie dve hodiny sa operoval bez akéhokoľvek iného zmiernenia bolesti. Chcel, aby mal hlavu pri úkone čo najjasnejšiu.
„V poslednej chvíli som sa pozrel na mojich asistentov, stáli tam v bielych plášťoch a boli stále bledší. Tiež som sa bál, ale potom som nejako prepol do automatického režimu a nič iné som nevnímal,“ píše vo svojich neskorších zápiskoch. Zrkadlo nakoniec pri operácii nepoužil. Prevrátený pohľad mu komplikoval prácu. Na konci prichádzal o vedomie, ale svoj zákrok predsalen dokončil do posledného stehu. Potom inštruoval svojich asistentov, ako správne umyť chirurgické nástroje a až keď bola miestnosť dokonale čistá, vypýtal si antibiotiká a lieky na spanie.
Národný hrdina
O dva týždne neskôr už bol naplno späť v práci. Loď, ktorá sa mala po nich o rok neskôr zastaviť, sa však kvôli mimoriadne zlému počasiu nemohla k nim ani priblížiť. Mysleli si, že budú musieť na Antarktíde ešte ďalší rok. Bál sa, že ako chirurg už úplne stratí kontakt s medicínou a ostane uväznený na mieste, kde prežil najhoršie chvíle vo svojom živote. „Čoraz častejšie dostávam ponorkovú chorobu a pociťujem nenávisť k tejto prekliatej Antarktíde. Nerozumiem, ako som niekedy mohol súhlasiť s touto výpravou. Všetka exotika bola vyčerpaná za mesiac a na oplátku teraz prichádzam o dva roky svojho života. Moja klinika je odtiaľto vzdialená ako Mars,“ písal v denníčku. Celú posádku nakoniec evakuovali lietadlami.
Domov sa vrátil ako národný hrdina a stal sa jedným z nástrojov propagandy. Len 18 dní pred jeho operáciou sa do vesmíru dostal Jurij Gagarin. Dvoch silných mužov dávali stále do kontrastu. „Obaja boli v rovnakom veku, obaja pochádzali z robotníckeho prostredia a obaja dosiahli niečo, čo sa nikomu predtým nikdy nepodarilo,“ hovorí syn Vladislav. Rogozov dostal aj štátne vyznamenania. Po návrate domov sa však vyhýbal publicite. Nastúpil do svojej milovanej nemocnice a pokračoval v kariére chirurga. Pre Vladislava bol jeho otec ozajstnou inšpiráciou. „Ak sa ocitnete v zdanlivo zúfalej situácii, v ktorej je všetko proti vám a ste aj uprostred toho najnehostinejšieho prostredia, nevzdávajte sa. Verte si a bojujte, bojujte o život,“ dodáva Vladislav.
