Kalorické jedlá, alkohol a bujará zábava. Fašiangy boli dôležité najmä ako duševná hygiena, hovorí odborníčka
Začali sa fašiangy, dni plné jedla a osláv. Potreba aspoň na pár chvíľ uvoľniť putá obyčajnosti je trvalou potrebou človeka, prezradila pre Dobré noviny etnologička Katarína Nádaská.
Po sviatku Zjavenia Pána, známom aj pod názvom Traja králi, sa v piatok 7. januára začínajú fašiangy, dni plné osláv, hojnosti, veselosti a dobrého jedla. Ich história siaha do dávnej minulosti. Fašiangy, i keď v inom zmysle ako my, oslavovali aj starí Slovania či starovekí Rimania.
Oslava slnečných dní a konca zimy
„Starí Slovania v tomto čase slávili sviatok vládcu hromu a blesku boha Perúna, pri ktorom sa stretávala zima s letom. Slovania totiž delili rok na dve ročné obdobia – zimu a leto – a práve vo februári nastával čas, keď sa vykonávali rituály na privolanie teplých, slnečných dní a koniec zimy,“ vysvetlila pre Dobré noviny etnologička Katarína Nádaská.
V antickom Ríme zase oslavovali takzvané luperkálie, sviatok očisty, ktorý symbolizoval oheň a svetlo sviec nosených v sprievodoch. „Kňazi boha Lupercusa (z lat. lupus – vlk) rituálnym spôsobom obetovali zvieratá a odetí do vlčej kože pobehovali po uliciach s remienkami z kozej kože, ktorými šľahali najmä ženy. Malo im to priniesť plodnosť a uľahčiť pôrod,“ vysvetlila ďalej Nádaská. Až pápež Gelasius v roku 494 nahradil tento pohanský sviatok, u Rimanov veľmi silno zakorenený, sprievodmi s horiacimi sviecami okolo kostolov.
Slovo fašiang pochádza z nemeckého vast-schane, ktoré vo voľnom preklade znamená posledný nápoj. Symbolizovalo nastávajúci 40-dňový pôst pred Veľkou nocou, ktorý sa v minulosti bral vážne. Preto mali byť posledné fašiangové dni, nazývané ostatky, dňami zábavy, a tieto oslavy sa kvôli nemeckej kolonizácii dostali aj na územie Slovenska.
Bujará zábava a pitie vína
Fašiangové zvyky na Slovensku tvoria priam neprebernú paletu najrozličnejších, zábavne ladených obradov, sprievodov a stretnutí dedinského spoločenstva. „V niektorých obciach na Slovensku, napríklad na Hornej Nitre, sa fašiangom dokonca vravelo Bakusove dni - podľa boha Bakcha alebo Dionýza, antického symbolu nespútaného hodovania, pitia vína a zábavy. V popredí pozornosti najmä mladých ľudí v tom čase bývali fašiangové sprievody. Účastníci takéhoto sprievodu mali v duchu dávnych karnevalových tradícií možnosť prekročiť nejedno tabu, správať sa takým spôsobom a používať také slová a gestá, ktoré spoločenstvo v bežnom živote netolerovalo,“ prezradila o dávnych slovenských zvykoch Nádaská.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
