Kalorické jedlá, alkohol a bujará zábava. Fašiangy boli dôležité najmä ako duševná hygiena, hovorí odborníčka
Simona Gálová
Simona Gálová

Kalorické jedlá, alkohol a bujará zábava. Fašiangy boli dôležité najmä ako duševná hygiena, hovorí odborníčka

Začali sa fašiangy, dni plné jedla a osláv. Potreba aspoň na pár chvíľ uvoľniť putá obyčajnosti je trvalou potrebou človeka, prezradila pre Dobré noviny etnologička Katarína Nádaská.

Fašiangová veselica v súčasnosti a v minulosti. — Foto: TASR

Po sviatku Zjavenia Pána, známom aj pod názvom Traja králi, sa v piatok 7. januára začínajú fašiangy, dni plné osláv, hojnosti, veselosti a dobrého jedla. Ich história siaha do dávnej minulosti. Fašiangy, i keď v inom zmysle ako my, oslavovali aj starí Slovania či starovekí Rimania.

Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo/?fbid=133909962072296&set=basw.AbpeRmo0zUJujH4XWmZDSPbo5GHpOvkk28TZC0jLb3bkGfuNkKtQqht1JjCERONb_uhQdS3jQLAVCy4Tt91T6_kTH9th7hFr2S-VR5yzDMFQxv0Zm3gbvJsc1ywV1_MDTgs54qFVetYH6paEerQlSFu4sMSxosUwz8HwbzEczdznDw&opaqueCursor=AbqWCEj_zMPx_MqZoB2GMNBAInqnTB_qRKFdubnVC4vzmNTG9egtM8gPbNKLIGqM3LxDciwvL476Bn33VXtX7lnh793ANd0Rjb9y96tDnCVqtwJ2EzMGU07Jy7v7nuCDRo4S7v_EuBz7vWpckSwOVO8NMxW2DkAPKhbGgDCCZu1jNCIsEBwn4NKRTDHPU6QC4wU_j9a_ufPT9XMz_4nmMfZfbzSZRpUFwsiNY9jNhO9LMs8uf_vIF0Fsd7-KE4uGD_J8pB3xMLnwJuF6qcJ0OWbW_xVa3PKTbiEH6J3FSu2awf-XNIyC3QfDhaNMMs3KyDDqIrE64Rm_PvV9bzQ9ffxys2gsNSc001ednBbYLfhzHGNteYYUCPNtUqi1sODLMv6qWIphbO7nBCobslES_ZBIga52lDEvDOjJS3g0CZqb680J952QnOfR9C-FVNAb_4-jObOxIAOLjq63BhG6acuVlEhELf46RgqpU5YqGeiZZ1CVHWWq5ioNFjh7-mYbud-WNht6ThRVdbCOPyCVUgqiuG799Tesnno4qExXNsYZALmODYufZZdukyBtQDMJkYT-U540qBl2uRheSOWiELTL8bZQRUeDt3AQ-h7nl-YcyPpkCYYOm03xsgvmvFBF7A0mmVcSCbjYsLdqsvnotkQ_9YlWwgYLIe4-HZ0z4WyRqLnaWeMMqUIWte7r8LT9lZfozvSgCY-EM1ht6m7fSDS7LC8cWsTEevhX5rdRec3_SLKswIVZJWb-QL1WdvudSKAcJsVnqjRgCeOHXLyb3iPKjJMjUv4jMoytF6ow1aODz5R_XfI4908AGkYItC8b0UAl48qZeSoevNQ7wOU1fmu3

Oslava slnečných dní a konca zimy

„Starí Slovania v tomto čase slávili sviatok vládcu hromu a blesku boha Perúna, pri ktorom sa stretávala zima s letom. Slovania totiž delili rok na dve ročné obdobia – zimu a leto – a práve vo februári nastával čas, keď sa vykonávali rituály na privolanie teplých, slnečných dní a koniec zimy,“ vysvetlila pre Dobré noviny etnologička Katarína Nádaská.

V antickom Ríme zase oslavovali takzvané luperkálie, sviatok očisty, ktorý symbolizoval oheň a svetlo sviec nosených v sprievodoch. „Kňazi boha Lupercusa (z lat. lupus – vlk) rituálnym spôsobom obetovali zvieratá a odetí do vlčej kože pobehovali po uliciach s remienkami z kozej kože, ktorými šľahali najmä ženy. Malo im to priniesť plodnosť a uľahčiť pôrod,“ vysvetlila ďalej Nádaská. Až pápež Gelasius v roku 494 nahradil tento pohanský sviatok, u Rimanov veľmi silno zakorenený, sprievodmi s horiacimi sviecami okolo kostolov.

Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo/?fbid=107429872671644&set=basw.AbqDTmFI03LiBLUqns8-PbUZZ6jAINIcui7whnhuHDFyeDCU9Wp1nzss2twpjLVgYhVlsKRjwMbXfZosApfMpa9Lfy9KwlJjgz9u_SD_og3HuHmuRTIUDjKRxU2BoPr0JuqsXbnbVFW53HUsx7aud9Ub0huF6xCe6s1z4ViKz3xW3w&opaqueCursor=AboWVkrMi_2j2E0rrMwSUHzZAUGjOARxXyDk0dZXEo4gQMK5pclAQRr-Vt7eU64HrQhKsFaoiYOAmaQXe1CQgjP2867Fi5yU-9mrOCt1e2DdcqMO807p7ae9aP6PcYx5sNE6glAKtOLTaTfig2-8qXm5MSOQPT1ne5bq0Oijxg7Y5vt0CWZ0R49QXcijcQfrg5APpmBisUMGJC1BANhyDmu0olKb-VRPtsbeqHUTdNnGniOdcby9l3nzceXBlDNwy-aCjrGf5Cbsw2Ilw208dDjuYVEn2XhYMUkU7xqPqB9vvieGul1vvpzZGuqmQ6SfqWmEMTb07_SLT05J5YBTAfCL5mstddWjRlBFE6N_pqric5F1kv7futnXpGGuwsgfZimvDo6UR5jsag1mtnWvdoWk0lr3GM3yzbkCs_ykYi77Cb-PQowNTMgPZvXfenExYmNXX2VsPznvKY_YW8dIBHZz6wj68k3Y9Swl2_9WynbG-Ox0cPTzig7eJeIsXiDNXkWE1zRjptWvoB3P6SMvPDkfavlxzAv-z4zjpNk7w1jCmUMFT-neqPDstrwhfpvPXonw0nsE1ESY2Xfhlx6wCYfDm-FVA9rMGZe2lasqmrUo7wzn42NxR3Jauf-19m7sw7kePYlNJe7SxDCm9QngK26muNFdNHnhJMRZh0RlP0aAt8GffOcg7gxraNqrYzw42ere-V_7FdhySVkoDA0VfEDwTTmEsfL7YKW1CFhdArlqd8xz7ZSsMuEEaD9bzTxwLd3OXjNxLClbaPu7eFKy5uGzMf0YR6yBgqE8tH4FCQx5tYGxGx-mEb0P8c470VVy6oAPclxls-eRmTXxZLCXPc7gQhRu9plghazaVvg0mxge3A

Slovo fašiang pochádza z nemeckého vast-schane, ktoré vo voľnom preklade znamená posledný nápoj. Symbolizovalo nastávajúci 40-dňový pôst pred Veľkou nocou, ktorý sa v minulosti bral vážne. Preto mali byť posledné fašiangové dni, nazývané ostatky, dňami zábavy, a tieto oslavy sa kvôli nemeckej kolonizácii dostali aj na územie Slovenska.

Z fašiangových pranostík:

  • V noci fašiangovej, keď vidno hviezd mnoho, ponesú sliepky moc vajec roku toho.

  • Ak je prvý fašiangový deň pekný, budú pekné aj prvé jariny.

  • Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.

  • Aký bude ostatný deň fašiangový, taký bude celý pôst.

  • Aké fašiangy, taká Veľká noc.

  • Suché fašiangy, dobrý rok.

Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/Slovieni/photos/bc.AbpTPI_Her4mQz8z04Gr-9HVgxrv-Klg3-mgGoxe6yax3nUZq-hPsBfQMBglbkHU1evhcZuiQwusRcJlIRR8CXtROC1JqtGr4Qat5jyOY84iTK73lZfZpYE513XneGGszjr_-LaDnM4BSwGO48jKpPwJ/1776179355984286/?opaqueCursor=AbpQhpMoklkyhXEpAGWZbZYBaiMrsD1aqiPPiDDieQT_at9niBCd5r1DfyytncBJ3CmukTPg8xI5Cb9D6_DMVgQQ75Aani8jF2p3Q2YfTHZgktVz0oOe1-vOpRM6JuQAyFtw8FYWUTCRRDFsVW4ce1FNd3ZfenwOR1Hobzv_e_y03Aw_AhHUV5Iv7Jc_CnoMXolaanQ9tBYTFb-fBWhK21oSrVtMdZ3hYtLDhFIlrBLZ5_yq6h97ty2EX2HOCOO-QRnSXlkv5zTPg50qdqd5ZFqvmRymfsGF-LMJkzDteAq8pXkOeomDYBhUoxvY7O4B0cW7K0-zPbatJs5sYVgZslaAxdJFQVtYHYMCLX4cHhedc62tJDw6OTv-RB4tz67kt84InEU0FeJBw4JHf-Lzin79uRN27FcwG-7fZoCVr5ZMFenPLvDtL0H4gTOCVBV_aGV0xVmuNV8vkzzLyL8Ga1jp3f0F2Fmhw84WCTY6-eJEWT9Z6I8_E_pHEHYMxxUzxCbSsLQi3nUy5c0sAY3nWdsMsKtcr6k-RPWKeOMJtv1nTPvhgzdRD61KLTvgq-j0bsX_qjJ1yFkJA0BuvwTMIuYp7-QZdOjuNwxXuX_HKKiyQX62ONssJgxLuqmyi-wSP6WVh6eFPJ0ffwiuHCLn1UmUcPrN48vp8dVPJpCF7OgMRZZ_IXigHqAMeRCncalma4E

Bujará zábava a pitie vína

Fašiangové zvyky na Slovensku tvoria priam neprebernú paletu najrozličnejších, zábavne ladených obradov, sprievodov a stretnutí dedinského spoločenstva. „V niektorých obciach na Slovensku, napríklad na Hornej Nitre, sa fašiangom dokonca vravelo Bakusove dni - podľa boha Bakcha alebo Dionýza, antického symbolu nespútaného hodovania, pitia vína a zábavy. V popredí pozornosti najmä mladých ľudí v tom čase bývali fašiangové sprievody. Účastníci takéhoto sprievodu mali v duchu dávnych karnevalových tradícií možnosť prekročiť nejedno tabu, správať sa takým spôsobom a používať také slová a gestá, ktoré spoločenstvo v bežnom živote netolerovalo,“ prezradila o dávnych slovenských zvykoch Nádaská.

Článok pokračuje na ďalšej strane:

Časť 1 / 3

Už ste čítali?

Jusufova rodina zmenila Šamorín na hlavné mesto zmrzliny: Práškové…

Vraví sa, že Juhoslovania sú všade. Niektorí Šamorínčania…

Všeobecná lekárka Etela Janeková nezavrela ambulanciu ani na…

MUDr. Etela Janeková, PhD. od začiatku pandémie nezavrela svoju ambulanciu ani…

Východniarov lieči tento usmievavý lekár z Kene: Ľudia sú tu…

Kipchanga Chemwotei Sakong pre známych jednoducho Kip. O Slovensku dlho nič nevedel.…

Pavol Croft je slovenský Indiana Jones. Nechcelo sa mu stáť…

K histórii a umeniu mal Pavol Croft vždy blízko. Preto si ich vybral…

Aj keď je úplne nevidiaca, učí na strednej škole: Študenti sa…

Odmalička snívala o tom, že sa bude predvádzať na javisku. Košičanka…

Byt v úplnom centre Bratislavy vymenili za šťastie na dedine:…

Nie všetky pokrokové projekty začínajú výpoveďou v korporáte.…

Práca v banke ju už nenapĺňala, pustila sa do výroby ženských…

Práca v banke si vyžaduje biznis oblečenie. Dobre o tom vedela už počas vysokej…

Pre koronu prišiel o prácu, tak piekol veterníky pre záchranárov.…

Keď prišiel Matúšov kolega s nápadom piecť koláče…