Kalorické jedlá, alkohol a bujará zábava. Fašiangy boli dôležité najmä ako duševná hygiena, hovorí odborníčka
Simona Gálová
Simona Gálová

Kalorické jedlá, alkohol a bujará zábava. Fašiangy boli dôležité najmä ako duševná hygiena, hovorí odborníčka

Začali sa fašiangy, dni plné jedla a osláv. Potreba aspoň na pár chvíľ uvoľniť putá obyčajnosti je trvalou potrebou človeka, prezradila pre Dobré noviny etnologička Katarína Nádaská.

Fašiangová veselica v súčasnosti a v minulosti. — Foto: TASR

Po sviatku Zjavenia Pána, známom aj pod názvom Traja králi, sa v piatok 7. januára začínajú fašiangy, dni plné osláv, hojnosti, veselosti a dobrého jedla. Ich história siaha do dávnej minulosti. Fašiangy, i keď v inom zmysle ako my, oslavovali aj starí Slovania či starovekí Rimania.

Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo/?fbid=133909962072296&set=basw.AbpeRmo0zUJujH4XWmZDSPbo5GHpOvkk28TZC0jLb3bkGfuNkKtQqht1JjCERONb_uhQdS3jQLAVCy4Tt91T6_kTH9th7hFr2S-VR5yzDMFQxv0Zm3gbvJsc1ywV1_MDTgs54qFVetYH6paEerQlSFu4sMSxosUwz8HwbzEczdznDw&opaqueCursor=AbqWCEj_zMPx_MqZoB2GMNBAInqnTB_qRKFdubnVC4vzmNTG9egtM8gPbNKLIGqM3LxDciwvL476Bn33VXtX7lnh793ANd0Rjb9y96tDnCVqtwJ2EzMGU07Jy7v7nuCDRo4S7v_EuBz7vWpckSwOVO8NMxW2DkAPKhbGgDCCZu1jNCIsEBwn4NKRTDHPU6QC4wU_j9a_ufPT9XMz_4nmMfZfbzSZRpUFwsiNY9jNhO9LMs8uf_vIF0Fsd7-KE4uGD_J8pB3xMLnwJuF6qcJ0OWbW_xVa3PKTbiEH6J3FSu2awf-XNIyC3QfDhaNMMs3KyDDqIrE64Rm_PvV9bzQ9ffxys2gsNSc001ednBbYLfhzHGNteYYUCPNtUqi1sODLMv6qWIphbO7nBCobslES_ZBIga52lDEvDOjJS3g0CZqb680J952QnOfR9C-FVNAb_4-jObOxIAOLjq63BhG6acuVlEhELf46RgqpU5YqGeiZZ1CVHWWq5ioNFjh7-mYbud-WNht6ThRVdbCOPyCVUgqiuG799Tesnno4qExXNsYZALmODYufZZdukyBtQDMJkYT-U540qBl2uRheSOWiELTL8bZQRUeDt3AQ-h7nl-YcyPpkCYYOm03xsgvmvFBF7A0mmVcSCbjYsLdqsvnotkQ_9YlWwgYLIe4-HZ0z4WyRqLnaWeMMqUIWte7r8LT9lZfozvSgCY-EM1ht6m7fSDS7LC8cWsTEevhX5rdRec3_SLKswIVZJWb-QL1WdvudSKAcJsVnqjRgCeOHXLyb3iPKjJMjUv4jMoytF6ow1aODz5R_XfI4908AGkYItC8b0UAl48qZeSoevNQ7wOU1fmu3

Oslava slnečných dní a konca zimy

„Starí Slovania v tomto čase slávili sviatok vládcu hromu a blesku boha Perúna, pri ktorom sa stretávala zima s letom. Slovania totiž delili rok na dve ročné obdobia – zimu a leto – a práve vo februári nastával čas, keď sa vykonávali rituály na privolanie teplých, slnečných dní a koniec zimy,“ vysvetlila pre Dobré noviny etnologička Katarína Nádaská.

V antickom Ríme zase oslavovali takzvané luperkálie, sviatok očisty, ktorý symbolizoval oheň a svetlo sviec nosených v sprievodoch. „Kňazi boha Lupercusa (z lat. lupus – vlk) rituálnym spôsobom obetovali zvieratá a odetí do vlčej kože pobehovali po uliciach s remienkami z kozej kože, ktorými šľahali najmä ženy. Malo im to priniesť plodnosť a uľahčiť pôrod,“ vysvetlila ďalej Nádaská. Až pápež Gelasius v roku 494 nahradil tento pohanský sviatok, u Rimanov veľmi silno zakorenený, sprievodmi s horiacimi sviecami okolo kostolov.

Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo/?fbid=107429872671644&set=basw.AbqDTmFI03LiBLUqns8-PbUZZ6jAINIcui7whnhuHDFyeDCU9Wp1nzss2twpjLVgYhVlsKRjwMbXfZosApfMpa9Lfy9KwlJjgz9u_SD_og3HuHmuRTIUDjKRxU2BoPr0JuqsXbnbVFW53HUsx7aud9Ub0huF6xCe6s1z4ViKz3xW3w&opaqueCursor=AboWVkrMi_2j2E0rrMwSUHzZAUGjOARxXyDk0dZXEo4gQMK5pclAQRr-Vt7eU64HrQhKsFaoiYOAmaQXe1CQgjP2867Fi5yU-9mrOCt1e2DdcqMO807p7ae9aP6PcYx5sNE6glAKtOLTaTfig2-8qXm5MSOQPT1ne5bq0Oijxg7Y5vt0CWZ0R49QXcijcQfrg5APpmBisUMGJC1BANhyDmu0olKb-VRPtsbeqHUTdNnGniOdcby9l3nzceXBlDNwy-aCjrGf5Cbsw2Ilw208dDjuYVEn2XhYMUkU7xqPqB9vvieGul1vvpzZGuqmQ6SfqWmEMTb07_SLT05J5YBTAfCL5mstddWjRlBFE6N_pqric5F1kv7futnXpGGuwsgfZimvDo6UR5jsag1mtnWvdoWk0lr3GM3yzbkCs_ykYi77Cb-PQowNTMgPZvXfenExYmNXX2VsPznvKY_YW8dIBHZz6wj68k3Y9Swl2_9WynbG-Ox0cPTzig7eJeIsXiDNXkWE1zRjptWvoB3P6SMvPDkfavlxzAv-z4zjpNk7w1jCmUMFT-neqPDstrwhfpvPXonw0nsE1ESY2Xfhlx6wCYfDm-FVA9rMGZe2lasqmrUo7wzn42NxR3Jauf-19m7sw7kePYlNJe7SxDCm9QngK26muNFdNHnhJMRZh0RlP0aAt8GffOcg7gxraNqrYzw42ere-V_7FdhySVkoDA0VfEDwTTmEsfL7YKW1CFhdArlqd8xz7ZSsMuEEaD9bzTxwLd3OXjNxLClbaPu7eFKy5uGzMf0YR6yBgqE8tH4FCQx5tYGxGx-mEb0P8c470VVy6oAPclxls-eRmTXxZLCXPc7gQhRu9plghazaVvg0mxge3A

Slovo fašiang pochádza z nemeckého vast-schane, ktoré vo voľnom preklade znamená posledný nápoj. Symbolizovalo nastávajúci 40-dňový pôst pred Veľkou nocou, ktorý sa v minulosti bral vážne. Preto mali byť posledné fašiangové dni, nazývané ostatky, dňami zábavy, a tieto oslavy sa kvôli nemeckej kolonizácii dostali aj na územie Slovenska.

Z fašiangových pranostík:

  • V noci fašiangovej, keď vidno hviezd mnoho, ponesú sliepky moc vajec roku toho.

  • Ak je prvý fašiangový deň pekný, budú pekné aj prvé jariny.

  • Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.

  • Aký bude ostatný deň fašiangový, taký bude celý pôst.

  • Aké fašiangy, taká Veľká noc.

  • Suché fašiangy, dobrý rok.

Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/Slovieni/photos/bc.AbpTPI_Her4mQz8z04Gr-9HVgxrv-Klg3-mgGoxe6yax3nUZq-hPsBfQMBglbkHU1evhcZuiQwusRcJlIRR8CXtROC1JqtGr4Qat5jyOY84iTK73lZfZpYE513XneGGszjr_-LaDnM4BSwGO48jKpPwJ/1776179355984286/?opaqueCursor=AbpQhpMoklkyhXEpAGWZbZYBaiMrsD1aqiPPiDDieQT_at9niBCd5r1DfyytncBJ3CmukTPg8xI5Cb9D6_DMVgQQ75Aani8jF2p3Q2YfTHZgktVz0oOe1-vOpRM6JuQAyFtw8FYWUTCRRDFsVW4ce1FNd3ZfenwOR1Hobzv_e_y03Aw_AhHUV5Iv7Jc_CnoMXolaanQ9tBYTFb-fBWhK21oSrVtMdZ3hYtLDhFIlrBLZ5_yq6h97ty2EX2HOCOO-QRnSXlkv5zTPg50qdqd5ZFqvmRymfsGF-LMJkzDteAq8pXkOeomDYBhUoxvY7O4B0cW7K0-zPbatJs5sYVgZslaAxdJFQVtYHYMCLX4cHhedc62tJDw6OTv-RB4tz67kt84InEU0FeJBw4JHf-Lzin79uRN27FcwG-7fZoCVr5ZMFenPLvDtL0H4gTOCVBV_aGV0xVmuNV8vkzzLyL8Ga1jp3f0F2Fmhw84WCTY6-eJEWT9Z6I8_E_pHEHYMxxUzxCbSsLQi3nUy5c0sAY3nWdsMsKtcr6k-RPWKeOMJtv1nTPvhgzdRD61KLTvgq-j0bsX_qjJ1yFkJA0BuvwTMIuYp7-QZdOjuNwxXuX_HKKiyQX62ONssJgxLuqmyi-wSP6WVh6eFPJ0ffwiuHCLn1UmUcPrN48vp8dVPJpCF7OgMRZZ_IXigHqAMeRCncalma4E

Bujará zábava a pitie vína

Fašiangové zvyky na Slovensku tvoria priam neprebernú paletu najrozličnejších, zábavne ladených obradov, sprievodov a stretnutí dedinského spoločenstva. „V niektorých obciach na Slovensku, napríklad na Hornej Nitre, sa fašiangom dokonca vravelo Bakusove dni - podľa boha Bakcha alebo Dionýza, antického symbolu nespútaného hodovania, pitia vína a zábavy. V popredí pozornosti najmä mladých ľudí v tom čase bývali fašiangové sprievody. Účastníci takéhoto sprievodu mali v duchu dávnych karnevalových tradícií možnosť prekročiť nejedno tabu, správať sa takým spôsobom a používať také slová a gestá, ktoré spoločenstvo v bežnom živote netolerovalo,“ prezradila o dávnych slovenských zvykoch Nádaská.

Článok pokračuje na ďalšej strane:

Časť 1 / 3

Už ste čítali?

Všeobecná lekárka Etela Janeková nezavrela ambulanciu ani na…

MUDr. Etela Janeková, PhD. od začiatku pandémie nezavrela svoju ambulanciu ani…

Východniarov lieči tento usmievavý lekár z Kene: Ľudia sú tu…

Kipchanga Chemwotei Sakong pre známych jednoducho Kip. O Slovensku dlho nič nevedel.…

Pavol Croft je slovenský Indiana Jones. Nechcelo sa mu stáť…

K histórii a umeniu mal Pavol Croft vždy blízko. Preto si ich vybral…

Byt v úplnom centre Bratislavy vymenili za šťastie na dedine:…

Nie všetky pokrokové projekty začínajú výpoveďou v korporáte.…

Práca v banke ju už nenapĺňala, pustila sa do výroby ženských…

Práca v banke si vyžaduje biznis oblečenie. Dobre o tom vedela už počas vysokej…

Pre koronu prišiel o prácu, tak piekol veterníky pre záchranárov.…

Keď prišiel Matúšov kolega s nápadom piecť koláče…

Horský vodca Ján Kořínek: Ak sa stretnete zoči-voči medveďovi,…

Pre milovníkov prírody a turistov má jasný odkaz.

František prácu smetiara miluje: Nie je to voňavá robota, no…

Vnúčatám kúpil ako hračku smetiarske auto, aby im mohol ukázať,…