Dobré noviny
Lekár mu povedal, že sa nedožije dvoch rokov. Svoju bitku vyhral a stal sa najlepším študentom v ročníku
Romana Mináriková
Romana Mináriková

Lekár mu povedal, že sa nedožije dvoch rokov. Svoju bitku vyhral a stal sa najlepším študentom v ročníku

— Foto: Youtube CNA / Jonathan Tiong

Nie vždy to bolo jednoduché. Počas štúdia bojoval s mnohými prekážkami, ktoré vyriešilo až online vyučovanie.

Byť pri slávnostnej promócii vymenovaný za najlepšieho študenta v ročníku, tzv. valediktoriána je pre každého obrovským míľnikom, no pre Jonathana Tionga bol tento moment obzvlášť dôležitý.

Jonathan sa narodil so spinálnou svalovou atrofiou druhého typu. Tento zriedkavý genetický stav spôsobuje svalovú slabosť, ktorá sa časom len zhoršuje. Neurológ dokonca pripravoval jeho rodičov na to, že sa nedožije ani svojich dvoch rokov.

Napriek ťažkostiam, ktorým Johnathan pre svoj zdravotný stav čelil, nielenže oslávil 24. narodeniny, ale stal sa aj absolventom Národnej univerzity v Singapure s titulom v odbore komunikácie a nových médií. Jonathan bol počas celého štúdia usilovný, no nečakal, že by sa mu mohlo dodať takej obrovskej pocty, akou je titul najlepšieho študenta v ročníku.

„Nemyslel som si, že budem vymenovaný za najlepšieho študenta v ročníku. Neviedol som školské aktivity, nebol som kapitánom športového tímu a podobne,“ povedal Jonathan. „Veľa som sa učil, mal dobré známky, ale to aj veľa iných ľudí. Takže som sa naozaj necítil výnimočne."

Jonathan sa možno necíti výnimočný, ale ľudia v jeho živote si nemôžu pomôcť. Rozpoznajú tvrdú prácu a oddanosť, ktorú v priebehu rokov do svojho štúdia, ale aj do ich životov vložil. Veľká časť sveta, žiaľ, nie je vytvorená s ohľadom na zdravotne znevýhodnených ľudí, takže jednoducho dostať sa do triedy a z triedy – v škole žartovne označovanej aj ako „Národná univerzita schodov“ – bol pre Jonathana každodenný boj. „Zdatní ľudia si niekedy môžu dať skratku, prejsť sa po trávnatej ploche. Ja to urobiť nemôžem,“ povedal Jonathan.

Celé štúdium absolvoval s pomocou svojho opatrovateľa na plný úväzok, svojho otca. Vďaka nemu mohol navštevovať hodiny na svojom motorovom invalidnom vozíku, no nebolo to vždy jednoduché a bojoval s množstvom prekážok. Všetko sa zmenilo v poslednom ročníku školy, kedy sa začala pandémia a vyučovanie prešlo do online prostredia. Pre študentov to bolo ťažké obdobie, no pre Jonathana sa celé štúdium oveľa zjednodušilo. Nemusel riešiť bezbariérovosť, logistické otázky ani zapájať ostatných do cesty do školy a zo školy. Stal sa tak viac nezávislý.

Jonathan hovorí, že mu v škole často nechceli vyjsť v ústrety, pretože by to podľa nich porušovalo pravidlá. „Zdá sa, že ľudia majú také nastavenie, že ak chcete vyhovieť zdravotne znevýhodneným, potrebujeme miliardy dolárov. Myslím, že to nie je pravda. Je to vec vôle a rozhodnutia,“ hovorí.

Ešte pred úspešným ukončením štúdia sa Jonathanovi podarilo získať prácu na plný úväzok. Je to niečo, čo sa mnohým ľuďom so zdravotným znevýhodnením v Singapure nepodarí mesiace až roky po škole. Svoju pracovnú pozíciu redaktora si preto nesmierne váži a dúfa, že svojim príbehom a odhodlaním motivuje aj ostatných mladých ľudí, aby si išli za svojimi snami a nevzdávali sa ani napriek nepriazni osudu. 

„Musíme uznať, že život s postihnutím je sám o sebe ťažký. Ľudia so zdravotným znevýhodnením, vyhrávajú svoje vlastné bitky každý jeden deň,povedal Jonathan. „Ak prekalibrujeme našu definíciu toho, čo to znamená uspieť, zistíme, že všetci tam vonku, ktorí sú zdravotne postihnutí, drú deň čo deň potichu, bez fanfár. Povedal by som, že aj oni sú úspešní. Všetci sme," dodáva.

Už ste čítali?