Etnologička pre Dobré noviny: Takéto predsavzatia si ľudia dávali v minulosti. Nechceli meniť samých seba
S etnologičkou Katarínou Nádaskou sme sa rozprávali nie len o histórii novoročných predsavzatí, ale i o tom, prečo si ich neustále dávame, aj keď v ich plnení zlyhávame.
Novoročná symbolika a povery sú v mnohých slovenských rodinách prítomné aj dnes a pritom vychádzajú z dávnej histórie, kedy naši predkovia silno verili mágii a poverám. Podľa Nádaskej na novoročnom stole nemohla chýbať bravčovina či zabíjačkové špeciality, novoročná kapustnica s klobáskami a mäsom. „Nikdy sa na Nový rok nekonzumovala kurovitá hydina, prípadne zajac, pretože by sa všetok majetok rozletel. Okrem mäsitých pokrmov nesmela na stole chýbať šošovicová kaša, alebo hustá šošovicová polievka a šúľance, rezance s makom či orechmi, ktoré symbolizovali hojnosť všetkého v nasledujúcom roku,“ dodala.
S novým rokom sa spájalo aj množstvo iných povier. Napríklad ak prišiel do domu niekto cudzí, nemohol prísť s prázdnymi rukami a musel priniesť jedlo alebo peniaze, čo prinášalo hojnosť. „V domácnosti muselo byť upratané a čisto, aby tak bolo po celý rok. Smeti sa však von nevynášali, ale vmetali sa do kútov. Verilo sa totiž, že ak by sa niečo vymietlo, vynieslo by sa zároveň z domu šťastie. Gazdinky si zase dávali pozor na hrnce, rozbité hrnce značili nešťastie v novom roku, skrátka platilo ako na Nový rok, tak po celý rok, takže sa v tento deň všetci snažili byť milí a usmievaví nielen v rámci rodiny, ale i susedov,“ prezradila etnologička.
Podľa jej slov odpradávna platilo, že na Nový rok sa nesmelo dotknúť bosou nohou zeme, aby v dome bolo dostatok materiálnych vecí. Z domu sa tiež nemalo nič požičiavať, lebo tak by to bolo počas celého roka. „Patrilo sa ísť vinšovať rodine, susedom, len prvá do domu nemala vstúpiť žena, ale muž. Na Nový rok muž – najstarší gazda skoro ráno založil v peci nový oheň a doniesol čerstvú vodu, aby sa v nej všetci symbolicky umyli, aby boli zdraví počas celého roka,“ dodala Nádaská na záver k tradičným slovenským poverám a tradíciám, ktoré medzi nami žijú dodnes.
Menia sa naše hodnoty a priority
Novoročné zvyky i predsavzatia sa stáročiami menili ako všetko iné. „Ako sme videli, prvé predsavzatia sa viazali skôr na presné rituály spájajúce sa s nádejou na dobrú úrodu, a dostatok jedla, zdravia, prípadne slobodné dievčatá mali svoje rituály, ktoré im mali napovedať, či sa budúci rok vydajú. Od polovice 20. storočia sa mení aj životný štýl na Slovensku a postupne sa menia aj predsavzatia – stávajú sa personalizovanými a dotýkajú sa niečoho, čo chce zmeniť človek sám na sebe,“ povedala Nádaská.
V minulosti mali predsavzatia skôr náboženský či duchovný charakter. Odrážali túžbu rozvíjať v sebe vyšší morálny charakter, ale aj pracovnú morálku. V priebehu rokov sa však predsavzatia presunuli od odopierania fyzických pôžitkov k všeobecnému sebazdokonaľovaniu. I to má podľa etnologičky svoje vysvetlenie. „V prvej polovici 20. storočia bola Európa konzervatívna a skôr sa akceptovali, podporovali a preferovali iné hodnoty ako krása tela. Byť pôvabnou a udržiavanou patrilo k základnému bontónu žien, rovnako ako rytierske správanie u mužov,“ uviedla.
Predsavzatia dokáže splniť mizivé percento ľudí
Článok pokračuje na druhej strane:
