Vyrastala na najväčšej skládke v Európe. Julke sa ako jednej z mála podarilo začať žiť normálny život
Poľská dokumentaristka Hanna Polaková, ktorú nominovali i na Oscara, 14 rokov dokumentovala život malej July, ktorá vyrastala na skládke. Aj keď neexistovala nádej na lepší život, dievčaťu sa to podarilo.
„Túto komunitu využívala miestna mafia, ktorá prevádzkovala nelegálne recyklačné centrá. Skládka bola ako krajina v krajine: skrytá pred vonkajším svetom, nezákonná, ale s vlastnými pravidlami a kódexmi. Na skládku neprišiel pomôcť jej obyvateľom prakticky nikto. Pre vonkajší svet títo ľudia neexistovali,“ vysvetľovala ďalej poľská filmárka, ktorá sa rozhodla zdokumentovať život na smetisku. Zamerala sa na osud malej July, ktorá jej dovolila zdokumentovať celých štrnásť rokov svojho života.
Keď prišla Polaková na smetisko, Jula mala desať rokov a len jeden sen – viesť normálny život. „Jej otec bol alkoholik a jej matka Tania prišla o prácu. Ich susedia im povedali o smetisku, kde sa dalo nájsť jedlo a zarobiť si nejaké centy,“ vysvetlila Polaková.
Ako dieťa pracovala pre mafiu
Krátko po príchode rodiny Julinho otca zavreli do väznice, kde ochorel na tuberkulózu. Zomrel krátko po prepustení. Tania sa stala alkoholičkou a Jula sa starala o svoju matku, namiesto toho, aby to bolo naopak. „Vyrástla rýchlo vo svete plnom chudoby, zúfalstva a úpadku,“ dodala Polaková, podľa ktorej bola Jula divoká, tvrdohlavá a zábavná. Bola iná ako ostatné deti.
Polakovej sa v dokumente pod názvom Juline sny podarilo dopodrobna zdokumentovať život dospievajúceho dievčatka na skládke. Jula, podobne ako ostatní, zbierala recyklovateľné materiály pre odpadovú mafiu. Za kilogram vytriedeného kovu zarobila napríklad 0,03 dolára, zatiaľ čo vonku by mohla dostať viac ako dolár.
Najhorší je nedostatok nádeje
Namiesto peňazí ju však mafia vyplácala fľašou vodky. „Táto mafia predstavovala neustálu hrozbu pre životy zberačov odpadu: ak sa obyvatelia skládky pokúsili pracovať pre iného vládcu odpadu, riskovali, že budú zbití alebo zabití. Ak by sa pokúsili tovar zo skládky odstrániť, hrozila im poprava. Ak ich zabili, navždy zmizli v odpadkoch,“ uviedla Polaková.
Jula jej raz povedala, že skládka bola pre ňu zdrojom nádeje, no stala sa len plodiskom bláznov. „Stratila som tu všetko. Svoju matku, otca, normálny život,“ priznala na kameru Jula, ktorá ako 13-ročná začala piť. „Pomáha ti to zabudnúť, že si v minulosti možno niečo mal, a teraz jednoducho nemáš nič,“ dodala.
Článok pokračuje na ďalšej strane: