Dobré noviny
Kŕmidlá z Podpoľania chcú v celej Európe. Nerobím to pre zárobok, je to pre mňa terapia, hovorí rezbár
TASR
TASR

Kŕmidlá z Podpoľania chcú v celej Európe. Nerobím to pre zárobok, je to pre mňa terapia, hovorí rezbár

— Foto: TASR - Silvia Tannhauserová

Detvianskemu rezbári pomohla po mozgovej príhode práve práca s drevom.

Španielsko, Švajčiarsko i Veľká Británia sú krajiny, do ktorých putovali ľudové drevené kŕmidlá pre vtáky od detvianskeho rezbára Doda Slávika. Ako povedal pre TASR, jeho najbližšia tvorba smeruje do Írska. Kŕmidlá poslal slovenským rodinám, ktoré v spomínaných krajinách žijú.

Pripomenul tiež, že tvorbe maľovaných výrobkov z dreva s tematikou ľudových vzorov Podpoľania sa venuje od roku 2016. "Táto práca je moja zdravotná terapia a pre fungovanie svojho organizmu ju potrebujem. Po prekonaní mozgovej príhody som začal robiť s drevom. Cieľom bolo venovať sa folklórnej tematike, ktorá mi je ako rodenému Detvanovi veľmi blízka," spomenul s tým, že robí to, po čom je v súčasnosti dopyt.

Foto: TASR - Silvia Tannhauserová

Láska k Podpoľaniu

Začiatky jeho tvorby sa spájajú s výrobou drevených črpákov. Neskôr sa však stal súčasťou podpolianskeho občianskeho združenia, ktoré sa špecializuje na regionálne produkty. Okrem črpákov má v súčasnosti vyrobených približne 50 až 60 kŕmidiel pre vtáky. "Sú na nich vyrezané detvianske ľudové motívy, robím iba určitý vzor. Inšpirujú ma výšivky," podotkol. Výroba jednej búdky podľa neho trvá jeden až dva týždne. "Pre zdravotný stav som však odkázaný aj na pomoc iných. Kupujem hotové dosky a už potom ich zliepam. V domácej dielni mám síce jednoduché a amatérske stroje, viem si však s nimi poradiť," zhrnul a dodal, že keď je všetko dokončené, nasleduje maľovanie výrobku.

Terapia drevom

Okrem zahraničia sú jeho výrobky aj na Slovensku a blízkej Českej republike. "Túto robotu však nerobím pre zárobok, je to pre mňa terapia. Aj keď sa mi záujemcovia ozvú a povedia, že im napríklad nevychádza dovoliť si moje výrobky a páčia sa im, darujem im ich. Iba im poviem, pošlite mi adresu," pokračuje s tým, že títo ľudia sa mu doteraz ozývajú a vinšujú mu aj počas sviatkov. "Na jarmoky ani trhy som pred pandémiou nového koronavírusu nechodil. Môj zdravotný stav mi nedovoľuje stáť na mieste, potrebujem sa hýbať. Preto väčšinou svoju tvorbu posúvam tým, ktorí sa sami ozvú alebo ju rozdávam," poznamenal. "Niekedy som dával inzeráty do novín, teraz mi záujemcovia sami telefonujú. A naozaj, roboty mám veľa," pripustil.

Okrem drevených kŕmidiel a črpákov sa tiež Dodo Slávik venuje výrobe hotelov pre hmyz a bičov. "Raz sa mi stalo, že po hotel si prišla pani a keď ho priniesla domov, zapáčil sa jej vnučke. Tak jej ho teda darovala a jej som vyrobil nový," spomenul s tým, že jeho snom je umiestniť jeden zo svojich hotelov pre hmyz do prezidentskej záhrady. "Žijú v nej včely a presne pre ne je určený," ukončil.

 

Už ste čítali?