Ľudia si nedopestujú ani mrkvu. Načo, keď si ju kúpia v obchode, hovorí chovateľka kôz, pani Anna zo Záhoria
Andrea Petrovčinová
Andrea Petrovčinová

Ľudia si nedopestujú ani mrkvu. Načo, keď si ju kúpia v obchode, hovorí chovateľka kôz, pani Anna zo Záhoria

Pani Anna má 88 rokov a je rodáčkou zo Záhoria neďaleko Bratislavy. Detstvo strávila s otcom a starými rodičmi, ktorí mali pomerne veľké gazdovstvo. Už ako sedemročná pomáhala na poli s obilím.

Pani Anna zo Záhoria.

Stačilo by, keby vypadla elektrina

Tento rozhovor je o dopade konzumu. O tom, ako zmeny, ktoré sa tu udiali za desaťročia, vnímajú tie najstaršie ročníky. Pani Anna sa narodila v roku 1933, no energie má za viacerých ľudí. Istým veciam okolo seba nerozumie a vie veľmi pohotovo vysvetliť dôvody, prečo niečo nefunguje a kde to pramení. Na otázku, čo by sa malo zmeniť, odpovedá v krátkosti – stačí, aby vypadla elektrina.

„Ľudia chodia do fabriky, vracajú sa domov unavení a chcú si ľahnúť. Polia sú zarastené, nie je čas ani na malú záhradku. Nedokážu si dopestovať ani mrkvu – veď načo by aj, keď si ju kúpia v ktoromkoľvek obchode. Zvykli sme si na jednoduchosť.

Stačilo by, aby vypadla elektrina. Hlad by ľudí motivoval premýšlať ináč, tak ako je aj zver motivovaná posnažiť sa viac, aby sa dostala k potrave. Národ podľa mňa zlenivel, spohodlnel a navykol si na konzumný štýl života – zarábať a nakupovať, o nič iné tu nejde.  Keď sa plodiny neurodia u nás, dovezieme ich z druhého konca sveta.

A

Kozy neobjímam, ale sú to moji domáci miláčikovia

Aj keď je náročné starať sa o maličké stádo kôz, pani Anne zvieratá dávajú toľko lásky, ako sa vie len ťažko opísať. Sú súčasťou jej dní, zmyslu života, spôsobu, prečo sa udržuje v skvelej forme.

„Ak sa ma spýtate, odkiaľ mám toľko energie, pravda je taká, že sa udržujem robotou. Večer pred spaním premýšlam, čo som nestihla. Keď je slnko, Bože, ani deň mi nestačí na to všetko, čo chcem urobiť. Vždy som bola taká. Museli sme sa doma obracať a to, čo sme pre svoju spotrebu nevyužili, sme predali. Niekedy sme chodili lesnou cestou na voze do Malaciek na trh. Keď si odo mňa dnes pýtajú ženy prasličku, nemám im ju odkiaľ dať, pokapala.

A

Čo sa týka kôz, chovám už niekoľko generácií. Rada by som aj kozliatka predala, aby sa nám stádo nerozširovalo donekonečna, lebo to nie je pre mňa udržateľné. Zatiaľ som nenašla nikoho, kto by mal záujem.

Sú pre mňa ale všetkým – niekedy na ulici vídam ženy s krásnymi psami kráčajúcimi vedľa nich. Tie kozy sú pre mňa niečo také. Tešia sa, keď ich idem ráno pustiť, a keď ich čakám, békajú na mňa a vystrájajú. Síce kozy neobjímam, ale potľapkám ich. Takú vernosť nenájdete len tak hocikde.

Časť 3 / 3

Už ste čítali?

Jusufova rodina zmenila Šamorín na hlavné mesto zmrzliny: Práškové…

Vraví sa, že Juhoslovania sú všade. Niektorí Šamorínčania…

Všeobecná lekárka Etela Janeková nezavrela ambulanciu ani na…

MUDr. Etela Janeková, PhD. od začiatku pandémie nezavrela svoju ambulanciu ani…

Východniarov lieči tento usmievavý lekár z Kene: Ľudia sú tu…

Kipchanga Chemwotei Sakong pre známych jednoducho Kip. O Slovensku dlho nič nevedel.…

Pavol Croft je slovenský Indiana Jones. Nechcelo sa mu stáť…

K histórii a umeniu mal Pavol Croft vždy blízko. Preto si ich vybral…

Aj keď je úplne nevidiaca, učí na strednej škole: Študenti sa…

Odmalička snívala o tom, že sa bude predvádzať na javisku. Košičanka…

Byt v úplnom centre Bratislavy vymenili za šťastie na dedine:…

Nie všetky pokrokové projekty začínajú výpoveďou v korporáte.…

Práca v banke ju už nenapĺňala, pustila sa do výroby ženských…

Práca v banke si vyžaduje biznis oblečenie. Dobre o tom vedela už počas vysokej…

Pre koronu prišiel o prácu, tak piekol veterníky pre záchranárov.…

Keď prišiel Matúšov kolega s nápadom piecť koláče…