Ľudia si nedopestujú ani mrkvu. Načo, keď si ju kúpia v obchode, hovorí chovateľka kôz, pani Anna zo Záhoria

Na pani Annu vám telefónne číslo netreba. Indíciou je, že druhú tvár s toľkou dobrotou v bratislavských uliciach nenájdete. Usmeje sa a prihovorí sa vám s pekným prízvukom. Hneď máte lepší deň. Odídete s kytičkou, makovicami, tohtoročnou mätou, kozím mliekom alebo syrom. Všetko bio. Eko. Pani Anna má štýl, aj keď sa v baretke a pod tigrovaným dáždníkom vyberie za kozami do maštale. Ako vníma svet svojimi 88-ročnými očami a aký je jej recept na čipernosť?

Hrali sme sa do noci na „mapu“

Pani Anna má 88 rokov a je rodáčkou zo Záhoria neďaleko Bratislavy. Detstvo strávila s otcom a starými rodičmi, ktorí mali pomerne veľké gazdovstvo. Už ako sedemročná pomáhala na poli s obilím.

„Na pozemku, kde dnes žijem, sme pôvodne mali maštale – štyri kone, päť kráv, kačice, ošípané, husi, sliepky. Už ako prváčka na základnej škole som chodila pomáhať – mala som zmysel pre prácu a povinnosť, ktorý mi ostal dodnes. Bolo to nádherné detstvo plné hry do noci s deťmi na „mapu“, ručného kosenia na poli, stohov obilia i záprahov s úrodou smerom na malacký trh.

Neskôr som sa vydala za manžela a zo Záhoria sme odišli. Počas éry hlbokého komunizmu ste si nemohli len tak vybrať, kde by ste chceli žiť a pracovať. Dostali sme umiestnenky a presťahovali sa do Trenčína, kde sme prežili štyridsať rokov. Manžel učil na gymnáziu a ja som učila deti na základnej škole.

Po rokoch sme sa s manželom vrátili domov dochovať mojich rodičov a začali sme tu gazdovať my, aj keď v oveľa menšom. A tak nejako mi napadlo, že by sme mohli mať aj kozy. Môj syn-zverolekár mi jednu doviezol v aute a naučil ma dojiť – s kozami je to trochu iné ako s kravami. Dnes ich chovám už 32 rokov.“

Pripravím aj tri syry denne

Pani Anna je neustále v pohybe. Večer pred spaním myslí na to, čo všetko v ten deň nestihla a ráno na to, čo ešte treba nasledujúce dni urobiť. Celé dni trávi na záhradke, kde pestuje zeleninu, bylinky a ovocie. Za jej neúnavnú čipernosť môže práca, s ktorou súvisí najmä produkcia kozieho mlieka. Pani Anna ho nedokáže vyliať – je husté ako smotana a plné výživných látok z biologického hospodárenia. Takú škodu nedopustí.

„Syn ma naučil robiť syr. Na liter mlieka stačí pár kvapiek syridla a za hodinu je tuhé. Prekladám ich do formičiek od masla, snažím sa zužitkovať úplne všetko. Posolím ho, pretože je zo sladkého syra. Za tie roky som si našla odberateľov a prekvapivo nie sú z mojej dediny. Zdá sa mi, že keby kozy dojili pivo, možno by aj biznis fungoval lepšie.

Nepredávam, aby som zarobila – nemám to srdce tak kvalitné mlieko vyliať, pretože ho sama nedokážem spotrebovať. Denne niekedy urobím aj tri syry. Predstavte si, koľko toho taká jedna koza vyprodukuje. A mysľou mi pritom stále prebehujú myšlienky: ‚Čo sa stane s kozami, keď ma nebude?‘

Článok pokračuje na ďalšej strane: