Najkrajší darček pre tigre a ďalšie ohrozené šelmy: Slováci zakázali ich súkromný chov
Cena tigra na európskom čiernom trhu sa šplhá až do 22 000 eur. Obchodníci vedia rozpredať každú ich časť. Nekalé praktiky neobchádzajú ani našu krajinu. Tisíce Slovákov podpísalo petíciu, ktorou chcú zlepšiť život šeliem na Slovensku.

„A zrazu bolo ticho. Alexandrov džíp zmizol za zatáčkou a ja som ostal sám v narýchlo vyhrabanej diere v snehu. Upravil som si smrekové vetvy, ktoré ma čiastočne kryli z miesta, odkiaľ by sa mal priblížiť. Skontroloval som vietor. Bol na mojej strane. Fúkal priamo oproti. Šelma nebude mať šancu zacítiť ma. Natiahol som si cez kolená tradičný odev pastierov sobov vyrobený zo zimnej kožušiny. Sekundy sa vliekli. Od rána sa trochu oteplilo. Určite nie je viac ako dvadsať pod nulou. Mozog začína pracovať menej vhodnejším spôsobom. Prišiel strach a začal mi šepkať: Nechal si si odkrytý chrbát, čo keď ťa obíde zozadu? Čo to prasklo? Nebola to vetvička pod obrovskou tlapu? Zrazu mám potrebu sa otáčať. K tomu všetkému ešte to príšerné ticho. Po štyroch hodinách čakania prestávam cítiť nohy. Začína prituhovať. Zmráka sa. Čaká ma ešte pár kilometrov späť do zrubu. Kráčam rýchlo po zasneženej ceste, aby som sa zahrial. A v tom si ich všimnem. Čerstvé stopy. Ako šnúra sa tiahnu stredom cesty. Nemôže byť ďaleko predo mnou... Pár desiatok metrov od zrubu sú zreteľne vidieť odtlačky predných tláp a ryha po chvoste. Pred chvíľou tu sedel. Je stále ešte niekde blízko mňa. Celú tú dobu o mne musel vedieť. Najväčšia šelma na svete. Sibírsky tiger,“ hovorí pre Dobré noviny wildlife fotograf Petr Slavík o výprave z ruského Sibíru, na ktorej chcel šelmu odfotiť. Nevyšlo to.

Viac v súkromných chovoch ako v prírode?
Petr Slavík trávi desiatky rokov na cestách po najexotickejších a najnedostupenejších miestach našej planéty. Vidieť tigra vo voľnej prírode je dnes však aj pre skúseného znalca prírody raritou. Vo svete žije v súčasnosti viac tigrov v zajatí ako vo voľnej prírode. V divočine ich je okolo 3 900. Ich počet chovaných v zajatí po celom svete nie je známy. V rokoch 1999 až 2016 bolo však z krajín EÚ vyvezených 1 412 tigrov chovaných v zajatí. Na Slovensku žije v súkromnom vlastníctve odhadom až 119 šeliem. Pre porovnanie, v oveľa väčšom Nemecku, ich je 164.
Problematický súkromný chov
Väčšina z nich na Slovensku žijú v rôznych typoch mini ZOO, ktoré sú podľa poslanca NR SR za Progresívne Slovensko, Martina Hojsíka, akousi zvláštnosťou. „Z pohľadu zákona ide o súkromné chovy. Ich najväčším lákadlom pre návštevníkov bývajú mláďatá. Malé tigríčatá sú roztomilé a navyše, najväčším zdrojom príjmov. Ľudia sa na ne vo veľkom chodia pozerať a fotiť si ich,“ hovorí Martin Hojsík. Politik a europoslanec je celoživotným ekologickým aktivistom, expertom a ochrancom prírody. V minulosti pracoval pre Greenpeace a ako programový riaditeľ organizácie na ochranu zvierat Four Paws sa staral o globálne kampane.
Veľké tigre nie sú podľa ekológa extra lákadlom a navyše, ich chov je extrémne finančne náročný. „Vo Four Paws International sme sa starali aj o zvieratá, ktoré slúžili takémuto účelu v mini zoo.“ Mini zoo propagovali podľa M. Hojsíka šelmy často ako „špeciálneho vianočného tigríka”. „Keď však vyrástol, potrebovali sa ho rýchlo zbaviť.“

Starostlivosť o dospelého tigra v súkromnom chove je podľa Martina Hojsíka extrémne finančne náročná. „Žerie veľa mäsa a aj veterinárna starostlivosť je značkou položkou v rozpočte. Keď chcete postaviť bezpečnú ohradu, je to šesť ciferná suma.“ Uživiť tigre len zo vstupného od návštevníkov mini zoo je podľa experta v slovenských podmienkach takmer nemožné. „Automaticky sa potom natíska otázka, z čoho vlastne chov financujú, ale nechcem nikoho z niečoho obviňovať.“ S chovom tigrov v zajatí sa vždy spája veľký otáznik. Martin Hojsík naznačuje to, čo cestovateľ a wildlife fotograf hovorí priamo bez okolkov.

Nelegálny čínsky trh
„Tigre sa aj dnes stále lovia a strieľajú. Najväčší dopyt vytvárajú Číňania. Veria, že prášok pomletý z tigra pôsobí nielen ako afrodiziakum, ale aj aj ako zázračný prostriedok, ktorý im zväčší pohlavné orgány. Žiaľ, na podobné účel lovia nielen tigre, ale aj medvede. V Číne sú nelegálni obchodníci schopní predať takmer všetko. Tigra zastrelia a nechajú zmrznú. Keď zoženú zákazníka, rozpredajú každú jeho časť od pohlavných orgánov až po kožušinu,“ opisuje dych vyrážajúce praktiky wildlife fotograf Petr Slavík. „Na svete existujú ľudia, ktorí majú na stole popolníky z tlapy gorily. Presne tí istí si povesia na stenu či položia pred krb aj tigriu kožušinu. Je to šialená predstava.“
Podľa Martina Hojsíka idú vo svete, špeciálne v Ázii, na odbyt výrobky typu tigrie víno či tigrí bujón, ktoré sa používajú pri liečbe bolestí. „Tamojší ľudia tiež veria, že tigrie kosti liečia aj vredy, brušný týfus, maláriu, úplavicu či popáleniny. Ostatné časti, ako napríklad fúzy, sa nosia ako talizmany alebo používajú na ochranné kúzla, ktoré tlmia bolesti zubov. Penis tigra sa predáva ako sexuálne afrodiziakum a jeho pokožka sa cení ako trofej, alebo sa nosí ako súčasť v odeve ako symbol bohatstva,“ opisuje európsky poslanec a ochranca zvierat a dodáva, že cena tigra na čiernom trhu v EÚ sa vie vyšplhať až do výšky 22 000 €.

Poľovačky v Južnej Afrike
Europoslanec upozorňuje, že za posledných desať rokov bol tiger, pôvodom z Ázie, uvedený do Afriky kvôli kontroverzným šľachtiteľským programom. „Existujú aj dôkazy, že farmy na lov trofejí v Afrike chovajú tigre, ktoré následne umiestňujú do obmedzeného výbehu na „lov pre potešenie“. Tento konzervovaný poľovnícky priemysel je šokujúci a bohužiaľ legálny.“
Aj podľa Petra Slavíka je to v Afrike „celkom bežná záležitosť. Pokiaľ má človek v Afrike dosť peňazí a kontaktov, môže si zastreliť, na čo si spomenie. Puškou aj chladnou zbraňou, aj keď je to nelegálne. Sú tiež spoločnosti, ktoré takého nelegálne lovy vedia sprostredkovať.“
Tiger patrí medzi najohrozenejšie druhy zvierat na svete a v otázke nelegálneho obchodovania so šelmami nie je „čisté“ ani Slovensko. V januári 2021 obletel médiá prípad Slováka, ktorý v Afrike zastrelil tigra, dal si ho priviesť na Slovensko a trofej používal ako reklamu na polovačky v Južnej Afrike. Investigatívne centrum Jána Kuciaka zverejnilo zase prípad majiteľa ranču na Strednom Slovensku, ktorého navštívil fiktívny záujemca o kúpu tigrov z Číny. V zverejnenom prepise rozhovoru majiteľ ranču ponúkol potenciálnemu kupcovi štyri mláďatá. V cene päťtisíc eur za kus.

Klietka nie je záchrana
Našťastie, výzva M. Hojsíka na zákaz súkromného chovu veľkých šeliem, medveďov a primátov s názvom Klietka nie je záchrana!, ktorú podpísalo 14 000 Slovákov, pomohla. Deviateho decembra 2021 poslanci Národnej rady SR schválili v druhom čítaní návrh zákona na ukončenie súkromného chovu tigrov, iných ohrozených šeliem, medveďov a primátov. „So Zvieracím ombudsmanom som vyše roka spolupracoval na kampani za ukončenie súkromného chovu. Ďakujem Ministerstvu životného prostredia za spoluprácu a predložený návrh a ďakujem aj poslankyniam a poslancom za to, že sa postavili na stranu ľudskosti a odbornosti a zahlasovali za ukončenie súkromného chovu tigrov a iných ohrozených šeliem a primátov,“ vyjadril sa M. Hojsík na svojich sociálnych sieťach. „Od decembra sme na Slovensku o krok bližšie k ochrane zvierat. Záleží však na tom, ako bude nový zákon uvedený do praxe a či bude jeho dodržiavanie dostatočne kontrolované.“
Záchranné stanice namiesto mini zoo
Riešením situácie s tigrami na Slovensku je podľa M. Hojsíka vytvorenie podmienok na vznik a prevádzku záchranných staníc aj na Slovensku. „A zákaz súkromného chovu tigrov, medveďov a primátov. Momentálne nemáme žiadnu oficiálnu záchrannú stanicu, ale množstvo súkromných chovov, ktoré profitujú z utrpenia zvierat.“ Záchranná stanica by mala byť podľa experta na ochranu šeliem oficiálne registrovaná v medzinárodnej sieti. „Jej cieľom nie je udržať genofond v zajatí, ale vrátiť ho do prírody, ak to je možné.“ A tiež by zvieratá nemala kupovať. „Ak si záchranná stanica začne kupovať zviera z legálneho chovu, napríklad z cirkusu, nemá šancu zamedziť množeniu, podporuje to systém obchodovania a neplní tak dobre svoju funkciu záchrannej stanice.“

Šelmy a tigre ako králi džungle si to podľa ochranárov a milovníkov zvierat absolútne zaslúžia. „Tiger je jedna z najkrajších mačkovitých šeliem na svete. Je rýchly a silný. Hovorí sa, že je schopný s kravou preskočiť plot. Fascinujúca je aj neuveriteľná inteligencia tigrov, niekedy sa mi zdá, že je podobná človeku,“ dodáva Petr Slavík.
Článok bol pripravený v spolupráci s Renew Europe.
