Keď prestal fajčiť, potreboval zamestnať svoje ruky. Pozrel si pár videí na internete a začal vyrábať fujary
Lucia Lukušová
Lucia Lukušová

Keď prestal fajčiť, potreboval zamestnať svoje ruky. Pozrel si pár videí na internete a začal vyrábať fujary

Samouk fujarista Lukáš Veselovský si zahrá sám pre seba, no ovce s fujarou pásť nechodí. 

Lukáš Veselovský — Foto: Lucia Lukušová

O ľudovom drevenom fúkacom hudobnom nástroji počul prvýkrát hádam ešte ako malý chlapec. Lukáš Veselovský z Liptova nevedel o ňom poriadne nič okrem toho, že fujara vznikla z trojdierkovej píšťaly. Keďže folklórni muzikanti chceli z drevenej trubice vydolovať aj hlbší tón, skúsili ju predĺžiť a robili tak dovtedy, dokiaľ sa im vydávajúci zvuk nezačal pozdávať. „A keďže už drevená trubica bola taká dlhá, že nedokázali do nej naraz fúknuť i stláčať dierky, pripevnili k nej ešte tzv. vzduchovod, čiže kratšiu časť, do ktorej sa fúka,“ spomína si na prvé znalosti o tomto hudobnom nástroji a nezabudne dodať: „Je to prostriedok pastierov, ktorých fujara sprevádzala pri každom pasení oviec, kráv či kôz. Ide o meditačný nástroj, ktorými si krátili smutné a často i ťažké chvíle. Hrou sa odreagovali od bežného života.

Drevo nesmie počuť kohúta ani vodu

A veru odreagovaním od bežného života je fujara nielen pre pastierov, ale aj pre Lukáša, ktorý je lesníkom. „O výrobu som sa začal zaujímať po vysokej škole. Ale skutočne som sa jej chytil asi pre štyrmi rokmi, keď som po desiatich rokoch zo dňa na deň skoncoval s cigaretami. Skrátka dospel som do štádia, že som bol otrokom fajčenia a začalo ma to otravovať. Prestať nebolo až také náročné. Zložitejší bol zrazu ten čas, ktorý som získal a voľné ruky. Jednoducho potreboval som ich zamestnať. Napozeral som si teda na internete niekoľko videí, išiel do hory pre vhodné drevo, nakúpil som si vrtáky, dláta, držiaky, skrutky, zveráky a pustil som sa do práce,“ vraví obyvateľ Liptovského Mikuláša.

Lukáš Veselovský a jeho dielňa
Lukáš Veselovský a jeho dielňa Foto: Lucia Lukušová

Ozaj, aké drevo je teda najvhodnejšie? „Bazové, lebo má mäkkú dužinu a výborné rezonančné vlastnosti. Ale to len vtedy, keď počas rastu nepočuje kikiríkať kohúta a žblnkotanie vody. To znamená, že musí rásť dosť ďaleko od dediny, aby v okolí neboli ani žiadne polia, ktoré poľnohospodári hnoja,“ odpovedá milovník prírody, ktorý trávi v lese nielen pracovný čas, ale tiež voľné chvíle. I preto presne vie, kde sa vo svojom bydlisku za takým úlovkom vybrať. Okrem bazového dreva už vyrábal fujaru aj z agátu, javora či jaseňa, no podstatne viac sa s nimi natrápil.

článok pokračuje na ďalšej strane: 

Časť 1 / 2

Už ste čítali?

Všeobecná lekárka Etela Janeková nezavrela ambulanciu ani na…

MUDr. Etela Janeková, PhD. od začiatku pandémie nezavrela svoju ambulanciu ani…

Východniarov lieči tento usmievavý lekár z Kene: Ľudia sú tu…

Kipchanga Chemwotei Sakong pre známych jednoducho Kip. O Slovensku dlho nič nevedel.…

Pavol Croft je slovenský Indiana Jones. Nechcelo sa mu stáť…

K histórii a umeniu mal Pavol Croft vždy blízko. Preto si ich vybral…

Byt v úplnom centre Bratislavy vymenili za šťastie na dedine:…

Nie všetky pokrokové projekty začínajú výpoveďou v korporáte.…

Práca v banke ju už nenapĺňala, pustila sa do výroby ženských…

Práca v banke si vyžaduje biznis oblečenie. Dobre o tom vedela už počas vysokej…

Pre koronu prišiel o prácu, tak piekol veterníky pre záchranárov.…

Keď prišiel Matúšov kolega s nápadom piecť koláče…

Horský vodca Ján Kořínek: Ak sa stretnete zoči-voči medveďovi,…

Pre milovníkov prírody a turistov má jasný odkaz.

František prácu smetiara miluje: Nie je to voňavá robota, no…

Vnúčatám kúpil ako hračku smetiarske auto, aby im mohol ukázať,…