Jedno identické dvojča jedlo vegánsku stravu, druhé si doprialo mäso. Výsledky experimentu prekvapili
Neexistuje univerzálna diéta, ktorá je vhodná pre každého. Každý organizmus reaguje inak.
Hugo po 12 týždňoch na vegánskej strave zaznamenal výrazný pokles rôznorodosti dobrých mikróbov v tele. Rossove zloženie sa nezmenilo, čo znamená, že bol menej náchylný na vznik ochorení.
Čo by sme si mali z tohto experimentu odniesť?
Podľa Tima Spectora je kľúčom práve dosiahnutie rôznorodosti baktérii. Týždenne by sme sa preto mali pokúsiť zjesť 30 rôznych druhov z rastlinných plodín, sústrediť by sme sa mali aj na tie, ktoré obsahujú polyfenoly. Tie sa nachádzajú napríklad v čiernych ríbezliach, grapefruitoch, kiwi ale aj v káve či horkej čokoláde. Polyfenoly tvoria skupinu hlavných antioxidantov, ktoré ochraňujú bunkové membrány a preventívne pôsobia proti vzniku mutácií, ktoré stoja za vznikom rakoviny. A v neposlednom rade prijať aj potraviny, ktoré obsahujú probiotiká ako kefír či biely jogurt.
Zabudnúť treba na polotovary a je jedno, či ide o rýchle občerstvenie alebo vegánsku stravu. „Globálne sa dá povedať, že vegáni sú zdravší ako tí, čo jedia mäso. Avšak treba dodať, že tu existujú aj niektoré veľmi nezdravé vegánske jedlá, takže všetko závisí od kvality jedla a je jedno, či máte alebo nemáte na tanieri mäso,“ dodáva Spector. Inak rozdiely v strave neboli na ich telách a fyzickej kondícii markantné. Hugo za tri mesiace schudol a rovnako mu klesol aj cholesterol. Rossova hladina ostala na vyššej hodnote ako pred začiatkom experimentu. Ross rovnako nabral aj celkovú svalovú hmotu a zvýšil podiel tuku z 13 na 15 percent.
