Patológ ukradol Einsteinov mozog a skladoval ho v zaváraninových pohároch. Veril, že príde na zdroj jeho geniality
Chcel sa stať slávnym a rozlúsknuť tajomstvo mŕtveho génia. Einsteinov mozog sa však stal jeho prekliatím.
Albert Einstein, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku, ktorý dal svetu teórie relativity a zákon fotoelektrického javu, bol mimoriadne skromným človekom. Nechcel, aby ho vedci po jeho smrti skúmali, pretože nechcel byť nikým uctievaný. Chcel, aby ho po smrti spopolnili a popol rozsypali bez svedkov tak, aby nevzniklo žiadne pútnické miesto, kde by ho velebili jeho obdivovatelia. To všetko mu ochotne splnili, až na jeden detail. Po jeho smrti začal hon na najcennejšiu časť Einsteinovho tela - jeho mozog.
Mozog si zobral bez súhlasu
Patológ Thomas Harvey, ktorý viedol Einsteinovu pitvu, zašiel oveľa ďalej ako mal. Namiesto toho, aby len identifikoval príčinu smrti, rozrezal Einsteinovu lebku a bez jeho súhlasu odstránil jej slávny obsah. Bol presvedčený, že mozog tak výnimočného génia musí byť špeciálny. Veril, že výskum tohto ukradnutého mozgu by mu priniesol slávu a bohatstvo na celý život.
Podľa BBC doktor Harley dúfal, že získa najväčších odborníkov v krajine a spoločne prídu na veľké zistenia. Roky však plynuli a žiadna vedecká práca nevznikala. Ba čo naopak, Harvey robil jednu chybu za druhou.
Z mozgu najskôr bezdôvodne odstránil očné buľvy, ktoré predal Einsteinovmu očnému lekárovi, doktorovi Henrymu Abramsovi, aj napriek tomu, že nemal žiadne povolenie. Keď sa to dozvedala nemocnica, v ktorej pracoval, žiadali, aby mozog vrátil. Harvey nemocnicu opustil a so sebou si potajme odniesol aj Einsteinov mozog.
Kvôli posadnutosti prišiel o všetko
Mozog najskôr nafotil z rôznych uhlov, odvážil ho a potom rozrezal na 240 častí, ktoré uschoval v dvoch marmeládových pohároch, ktoré odložil do komory k ostatným pohárom so zaváraným ovocím. Niektoré vzorky mozgového tkaniva pripevnil na mikroskopické sklíčka a distribuoval ich najlepším svetovým neuropatológom bez toho, aby vedeli, koho časť mozgu majú pred sebou.
Harvey sa stal mozgom úplne posadnutý a aj keď sám nedokázal na nič prísť, pokladu sa nevzdal. Vždy, keď sa so ženou sťahovali, opatrne mozog prenášal v kadiach s ľadom. Vo všetkom svojom čase sa venoval štúdiu mozgu, aj napriek tomu, že nemal patričné vzdelanie. Medzitým prišiel o lekársku licenciu, o zamestnanie aj o svoju ženu, ktorá to s ním nevydržala.
Článok pokračuje na druhej strane: