Adela a Viktor prenajímajú byt človeku, ktorý bol na ulici: Ak má istotu v bývaní, vie sa v živote ukotviť
Vinczeovci ponúkli svoj byt do prenájmu na tri roky, všetko zatiaľ nasvedčuje tomu, že zmluvu predĺžia na ďalšie obdobie.
Moderátorka Adela Vinczeová spravila minulý rok stovky rozhovorov. Netušila však, že jeden rozhovor jej život zasiahne viac, ako očakávala. Vďaka debate so Sandrou Pazman Tordovou z občianskeho združenia Proti prúdu, ktoré sa venuje ľuďom bez domova, sa stala Adela spolu s manželom Viktorom súčasťou tejto pomoci. Rozhodli sa, že človeku bez domova prenajmú byt.
Dať niekomu istotu, ktorú roky nemal
„Sandra hovorila, čo je základom, aby sa človek bez domova dostal zo začarovaného kruhu – hovorila o bývaní,“ spomína Vinczeová v podcaste občianskeho združenia Vagus. Tordová v rozhovore spomínala koncept Housing First, vďaka ktorému úspešne bojujú proti bezdomovectvu inšpiratívni Fíni. Koncept vychádza z myšlienky, že človek bez domova môže vyriešiť svoje problémy až vtedy, keď má splnenú základnú potrebu, a to je bývanie.
Adelu Vinczeovú tento projekt inšpiroval natoľko, že sa rozhodla prenajímať menší byt aj ona. Od nasťahovania človeka bez domova uplynul už rok a Vinczeovci veria, že týmto činom inšpirujú aj ostatných. Svoj byt prenajali zatiaľ na tri roky, no veria, že zmluvu predĺžia. „Základ je, aby to trvalo čo najdlhšie, nájomca nemá mať pocit, že je ohrozený tým, že ho kedykoľvek môžeme vyhodiť. Ak má človek istotu v bývaní, potom má energiu na to, aby sa ukotvoval v bežnom živote,“ vysvetlila Vinczeová. „To, že náš človek môže v byte ostať viac ako napríklad tri mesiace, tak to je pre neho naozaj veľká vec,“ doplnil Vincze.
Nemať egoistické očakávania
Obaja priznali, že mali zo začiatku pochybnosti a obavy. „Treba mať úctu k tým všetkým traumám, ktoré ten človek zažil. Aj ja som si dala s naším človekom jedno popoludnie, kde som o ňom chcela zistiť čo najviac. Keď mi to porozprával, tak som sa začala na to pozerať inak,“ vysvetlila v podcaste Vinczeová. Nájomník od začiatku platí nájom, ktorý nie je vysoký ako v bežných prenájmoch, dôležité však je, aby si osvojil zodpovednosť a návyk platenia za bývanie.
Po roku prenajímania vidia manželia posun v živote ich nájomníka. Zlepšil sa mu najmä zdravotný stav, o ktorý sa bez strechy nad hlavou nedokázal tak starať. „Netreba však mať egoistické očakávania - my sme ti dali byt, tak chceme vidieť výsledky,“ vysvetlila Vinczeová, pre ktorú je dôležité, aby sa prenajímateľ dokázal vžiť do kože človeka bez domova. Vinczeovci na záver podporili všetkých, ktorí by chceli prenajímať bývanie práve ľuďom, ktorí ho potrebujú najviac. „Ak nie je pre vás existenčne dôležité zarábať na tom prenajímaní, tak je to určite cesta, ako urobiť túto spoločnosť lepšiu pre nás všetkých,“ dodali.
