Takmer polovica Slovákov nevie uviesť pozitívny krok vlády

BRATISLAVA 15. júla - V súvislosti s hodnotením prvých krokov vlády Roberta Fica až 47 percent respondentov nevedelo uviesť nijaký konkrétny dobrý krok súčasnej vlády.

Informujú o tom výsledky projektu IVO Barometer, ktoré vyhodnotili analytici Inštitútu pre verejné otázky (IVO) v spolupráci s ďalšími expertmi.

Ďalších 12 percent takýto krok jednoducho nevidelo a konkrétny pozitívny krok uviedlo 41 percent opýtaných.

Horšie ako v roku 2006

Pri otázke o najlepšom kroku vlády Roberta Fica v rámci sociologického prieskumu v novembri 2006 uviedlo konkrétny pozitívny krok 60 percent respondentov.

"Desať percent pokladalo za najpozitívnejší samotný fakt politickej zmeny a zostavenia vlády jednej strany, Smeru-SD, pričom viacerí si od nej sľubovali ľahšie presadzovanie zámerov, viac politickej stability a pokoja," uvádzajú výsledky projektu.

Títo respondenti zároveň pozitívne hodnotili snahu vlády o dialóg s opozíciou, spoluprácu s predstaviteľmi rozličných sektorov a odvetví, ako aj ponúknutie pozície splnomocnenca pre národnostné menšiny predstaviteľovi opozičného Mostu-Híd.

Tri percentá nepoznajú zlý krok vlády

Najčastejšie uvádzané pozitívne kroky vlády Fica sa podľa projektu IVO Barometer týkali pripravovaných sociálno-ekonomických opatrení.

Druhú stranu mince ukazujú predstavy verejnosti o najhoršom kroku vlády.

"Ani k nemu sa nevedela vyjadriť takmer polovica respondentov (48 percent)," píše sa v projekte.

Ďalšie tri percentá žiadny zlý krok nevideli. V konkrétnych odpovediach opýtaní najčastejšie uvádzali rozhodnutie vlády zrušiť rovnú daň a zvýšiť daňové zaťaženie úspešnejším jednotlivcom, firmám i bankám.

Euroval, dôchodky i populizmus

"Tŕňom v oku" desiatich percent bola samotná politická zmena, ktorá priniesla k moci vládu jednej strany, nedostatočne kontrolovanú roztrieštenou opozíciou.

Nespokojní respondenti podľa výsledkov vyčítali vláde či jej konkrétnym členom odbornú nekompetentnosť, populizmus, autoritárstvo premiéra Fica, stranícky klientelizmus a podliehanie vplyvu finančných skupín.

"Opýtaní tiež negatívne hodnotili chystané zmeny v dôchodkovom systéme, najmä zásahy do druhého piliera (šesť percent)," uvádzajú výsledky.

Terčom kritiky troch percent respondentov sa stalo schválenie trvalého eurovalu a finančná pomoc iným krajinám, v čom niektorí vidia prejav priveľkej ústupčivosti voči Bruselu.

Inštitút pre verejné otázky uskutočnil v dňoch 5. – 11. júna výskum názorov verejnosti na aktuálne spoločenské a politické otázky. Zber údajov zabezpečila agentúra FOCUS prostredníctvom siete vyškolených anketárov na reprezentatívnej vzorke 1 026 obyvateľov SR vo veku od 18 rokov.

Údaje boli zozbierané metódou osobných rozhovorov. Pri analýze povolebnej situácie na Slovensku boli použité aj dáta z predchádzajúcich výskumov IVO.