Príbeh pomoci i lásky. Katolícky tínedžer Jan skrýval pred nacistami Židovku, do ktorej bol zamilovaný
Janova rodina skutočne dodržiavala jedno z kresťanských príkázaní - miluj blížného svojho. Židom pomáhali, aj keď im za to hrozil trest smrti.
Každého, kto pomôže Židom, ktorí utiekli z geta, čaká smrť. Toto nariadenie, ktoré vydali v roku 1942 nemecké úrady vo Varšave, si prečítal aj poľský katolícky tínedžer Jan Kostanski. Po chrbte mu prebehli zimomriavky hrôzy. Bol to práve on, ktorý z geta len pred pár dňami prepašoval troch Židov do bezpečia.
Židia a Nežidia
Jan Kostanski mal pätnásť rokov, keď sa spolu dvoma sestrami a matkou Vladislavou presťahovali do činžiaku vo Varšave, kde nadviazali hlboké priateľstvo so židovskou rodinou Wierzbických. Už o pár mesiacov na to Nemci vytvorili varšavské geto, aby oddelili nenávidených Židov od ostatných. Múr, ktorý rozdeľoval geto od okolitého sveta, prechádzal presne medzi bytmi Kostanských a Wierzbických. Susedské vzťahy mali byť odvtedy minulosťou.
Namiesto toho, aby poslúchli nacistické príkazy nemať už nič spoločné so Židmi, mama Vladislava a syn Jan začali do geta zmáhaného chudobou a biedou pašovať potrebné jedlo a lieky. Nedostatočné nemecké prídely odsudzovali Židov uväznených v gete na pomalú smrť hladom. Ich prežitie záviselo od toho, ako veľmi odvážni budú pašeráci.
Prepašovať jedlo dnu a ľudí von
Článok pokračuje na druhej strane:
