Príbeh pomoci i lásky. Katolícky tínedžer Jan skrýval pred nacistami Židovku, do ktorej bol zamilovaný

Janova pomoc sa však neobmedzovala na pašovanie. Napriek múrom, ktoré ich oddeľovali, vynaložil veľké úsilie, aby udržiaval kontakt s rodinou Wierzbických. Na rozdiel od ostatných, ktorí prechádzali okolo geta a pomaly zabúdali na osudy tých, ktorí boli uväznení za jeho múrmi, Jan chcel vedieť, ako sú na tom jeho milovaní susedia. Pri mnohých pokusoch dostať sa do geta Jana nacisti niekoľkokrát zbili a smrti unikol len o vlások.

V roku 1941 ho v gete zatkli spolu so židovskými chlapcami. Tých ihneď popravili. Jana vypočúvali a bili päť dní, z pekla sa dostal až vďaka úplatku, ktorý zaplatila jeho mama Vladislava jednému poľskému policajtovi.

Nikde neboli v bezpečí

Po tom, čo nacisti zmenili politiku držania Židov v getách na deportácie a masové vraždenie, Kostanski a jeho mama tesne pred deportáciou prepašovali z geta niekoľko členov rodiny Wierzbických. Ovdovený otec Aizik, jeho syn Noach a dcéra Necha boli aspoň na chvíľu v bezpečí. V gete zostali len starí rodičia, ktorí už nevládali bojovať o svoje životy.

Ukrývanie Židov však bolo mimoriadne nebezpečné, nacistický zákaz znel predsa jasne: „Nielen, že Židia, ktorí opustia svoju určenú obytnú oblasť, budú potrestaní smrťou, ale rovnaký trest sa vzťahuje na každého, kto takýmto Židom vedome poskytne útočisko.“ Jan prepašoval rodinu Wierzbických do bytu, ktorý zostal po matkinom bratovi, pretože v čom čase bol on sám vo väzení. Rodina však v byte nemohla byť naveky, susedia boli podozrievaví a udanie hrozilo čoraz viac.

Mladík sa do peknej susedky zaľúbil

Článok pokračuje na druhej strane: