Chlapec z Liptova sa stal hviezdou NHL. Stan Mikita prestal vďaka dcére faulovať a naplno rozvinul svoj talent

Mikita sa už počas prvých rokov prepracoval medzi najlepších útočníkov v NHL. Vo svojej druhej sezóne v profesionálnej lige vyhral s Chicagom Blackhawks Stanleyho pohár. Za svoje najväčšie víťazstvo aj tak považoval manželstvo so svojou ženou Jill, ktorá mu spolu s deťmi zmenila nie len súkromný život, ale aj ten na ľade.

Jediná otázka zmenila štýl jeho hry

Mikita patril k jedným z najagresívnejších a najviac trestaných hráčov v lige. Za jednu sezónu nazbieral aj 154 trestných minút. Zmena v správaní prišla po tom, čo sa raz vrátil domov po zápase s New York Rangers. „Dcéra, ktorá mala asi päť rokov, ma vítala vo dverách a nadšene hovorila, že ju mamička nechala pozerať v televízii zápas,“ povedal Mikita pre Pioneers of Hockey.

„Prečo ťa ocko ten pán v pruhovanom posielal preč od kamarátov? Ujo Bobby (Hull), ujo Phil (Esposito) a ďalší sedeli pohromade a ty si musel byť sám,“ pýtala sa Mikitova dcérka. „Ako som jej mal vysvetliť, že som na trestnej lavici, pretože som urobil niečo zlé?“ povedal Mikita, ktorý v ďalšej sezóne nazbieral už len dvanásť trestných minút. Dokonca získal cenu za gentlemanské správanie a vysokú výkonnosť.

S Mikitovým menom sú spojené aj zásadné inovácie hokejového výstroja. Náhoda z neho urobila priekopníka zahnutej čepele. „Zasekol som hokejku o dvierka na striedačku, snažil som sa ju vytiahnuť, a keď sa mi to podarilo, videl som, že je ohnutá. Nahnevane som napálil puk a cítil som, že je to úplne iný pocit. Bobby Hull civel, keď strely lietali ako tryskáč,“ rozprával Mikita príbeh z roku 1963.

Časté zranenia hlavy ho zase inšpirovali k tomu, aby na každý zápas nosil špeciálnu prilbu, v ktorej sa na ľade značne odlišoval od ostatných hráčov. „Veľakrát som dostal ranu do hlavy a už ma to prestalo baviť,“ vysvetlil Mikita, ktorému počas jedného zo zápasov puk odtrhol časť ucha.

Srdce na správnom mieste

Aj keď bol Stan počas hokejovej kariéry považovaný za búrliváka, jeho dcéra Meg prezradila, že bol mimoriadne citlivý k ľuďom, ktorí v živote nemali toľko šťastia ako on. Založil hokejovú školu pre sluchovo postihnutých a svojím fanúšikom nikdy neodmietol dať autogram či fotografiu.

„Bol tvrdý a ostrý ako klinec, nikomu nič nedaroval. Ale vždy som vedel, že Stanovo srdce bolo na správnom mieste a veľká časť patrila hokeju,“ uviedol bývalý brankár Glenn Healy, ktorý je dnes výkonným riaditeľom asociácie bývalých hráčov NHL. Stan Mikita počas svojej kariéry niekoľkokrát navštívil Československo aj svojich biologických rodičov a súrodencov. Nikdy svojím rodičom nevyčítal, že ho poslali za veľkú mláku, veď tam našiel život, ktorý využil naplno.

Mikita doma nikdy neskladoval hokejové artefakty, ktoré by mu pripomínali jeho skvelú kariéru. Vždy hovoril, že si vystačí so svojimi spomienkami. Tie však postupne zmizli. Keď mal 70 rokov prepukla uňho demencia s Lewyho telieskami, degeneratívne ochorenie mozgového tkaniva. Najprv začal zabúdať kľúče alebo mobil, neskôr nebol schopný trafiť autom domov. A stav sa zhoršoval. Mikita zomrel v 7. augusta o veku 78 rokov. „Mal to, čo si nemôžete kúpiť. Rešpekt a úprimnosť,“ dodal Healy.