Dobré noviny
Dali by ste si na večeru chrumkavé chrobáky? Nutrične vedia nahradiť aj mäso, vraví chemik pre Dobré noviny
Barbora Libayová
Barbora Libayová

Dali by ste si na večeru chrumkavé chrobáky? Nutrične vedia nahradiť aj mäso, vraví chemik pre Dobré noviny

Hmyz sa môže už čoskoro stať súčasťou nášho jedálnička.
Hmyz sa môže už čoskoro stať súčasťou nášho jedálnička. — Foto: M. Masár / Unsplash

Svrčky či larvy múčiarov. Pre mnohých niečo odporné, pre niektorých výživný zdroj potravy. Trend jedlého hmyzu sa postupne blíži aj do Európy a výhody ponúka aj v ekologickej oblasti.

Martin Masár

Martin Masár je potravinársky chemik a certifikovaný výživový poradca. Vyštudoval potravinársku chémiu a biotechnológie na Fakulte chemickej VUT v Brne. Popri práci sa venuje blogu @okomchemika, na ktorom sa venuje oblasti potravín, chémie a výživy.

Otázka jedenia hmyzu sa objavuje čoraz častejšie. Prečo je to zrazu aktuálne?

V prvom rade treba povedať, že hmyz sa už konzumuje. Konzumujú ho viac ako dve miliardy ľudí po celom svete, no nie v našich končinách. Európa a Severná Amerika sú výnimkou. U nás to nie je to bežná prax, ale v krajinách v Ázii, Južnej Amerike či Afrike je to úplne prirodzené. Ľudia to odmalička berú to ako normálnu vec. Ako potravina to bolo potláčané, ľudia hmyz nebrali na veľkú váhu. Až posledných asi 20 až 30 rokov sa vedci „zobudili“ a začali hmyz skúmať aj po tejto stránke. Zisťovali napríklad nutričné benefity hmyzu. Zisťuje sa, že väčšina obsahuje významný podiel bielkovín, vlákniny a tukov. Tak isto sa skúmajú aj jeho environmentálne stránky, pretože sa zistilo, že v porovnaní s produkciou toho istého množstva napríklad bielkovín vyžaduje hmyz menšie nároky na krmivo, vodu, pôdu aj priestor.

Aké sú teda jeho nutričné hodnoty?

Záleží to od druhu tak, ako aj pri mäse. Vo všeobecnosti sa ale dá povedať, že väčšina druhov hmyzu má vysoký obsah bielkovín, vysoký obsah tuku a celkovo je aj dobrým zdrojom kalórií.

Vedeli by sme v budúcnosti nahradiť mäso hmyzom?

Hmyz v tejto sfére stále skúmajú, je to predsa len ďalšia potravina, nie je to priamo mäso. Ale čo sa týka nutričného profilu, dal by sa najviac pripodobniť mäsu, keďže je tam takmer rovnako vysoký obsah bielkovín a tuku. Aj teraz sa skúmajú rôzne burgery a podobné jedlá, ktoré sa vyvíjajú s proteínmi, ktoré sú vyextrahované z hmyzu. Nutrične by to teda mohlo nahradiť mäso. Druhá vec je textúra. Lebo mäso má nejakú textúru, pre ktorú ho jeme a ktorá je pri hmyze úplne iná. To dotvára tiež významnú časť chuti.

Prečo podľa vás veľa ľudí nechce skúsiť jesť hmyz?

To sú naučené sociálne návyky. Tým, že od malička máme vštepované, že nám je niečo odporné, že hmyz nás iba otravuje a je to niečo špinavé, automaticky nám nenapadne, že by sme ho jedli. A keď to potom vidíme v iných kultúrach, ohŕňame nad tým nos. No keby sme s tým vyrastali odmalička a berieme ako normálnu vec, že mama rozpustí malé množstvo hmyzu do sviečkovej podobne, ako je to napríklad v Afrike, tak by nám to až také hrozné neprišlo.

Ľudia sa možno obávajú, že hmyz môže prenášať parazity alebo nejaké nákazy.

Samozrejme sú nejaké ochorenia, ktoré sú prenášané hmyzom. Ale takisto aj živočíšna produkcia, rôzne druhy zvierat dokážu prenášať ochorenia. Boli tu prípady prasacej chrípky, hovorilo sa, že koronavírus pochádza zo zvierat. Preto záleží, kde je hmyz produkovaný. Moderný hmyz v modernom svete pochádza z kontrolovaných fariem, kde sa sledujú vstupy a výstupy, kde sú normy, zabezpečené hygienické podmienky rovnako ako pri akýchkoľvek iných živočíšnych produktoch.

Článok pokračuje na druhej strane.

Časť 1 / 2

Už ste čítali?