S vodou sa treba naučiť žiť, nie bojovať. Špongiové mestá záplavovú vodu zachytia prírodnými zbraňami

Myslel si, že sú to jeho posledné chvíle na zemi, keď v tom sa v rozbúrenej rieke objavila breza. Zachytil sa a zachránil sa. Yu Kongijiana mal vtedy len desať rokov, keď sa záplavové dažde rozniesli po ryžových terasách a on sám skončil v rozvodnenej rieke. Nebyť vegetácie, nemal by sa čoho zachytiť. „Som si istý, že ak by to vtedy bola rieka ako zo súčasnosti, vyhladená betónovými protipovodňovými stenami, utopil by som sa,“ hovorí Yu pre BBC. Táto skúsenosť ovplyvnila celý jeho život. Dnes je jedným z popredných urbanistických dizajnérov v Číne a stojí za konceptom špongie, ktorý má mestá ochrániť pred povodňami.

V súčasnosti sa v rámci protipovodňových opatrení budujú potrubia a odtoky, aby voda čo najrýchlejšie odtiekla. Betónom sa spevňuje breh. Jeho hubovité mesto funguje na úplne opačnom princípe. Zrážky sa snaží absorbovať a spomaliť odtok. Prvou dôležitou oblasťou na rieke je jej samotný prameň. Tam je to presne ako špongia – vodu sa snaží nasať a zadržať v množstvách jazierok. Tok rieky je zase plný vegetácie a mokradí, ktorá spomaľuje tok rieky. Vytvára sa tak aj životný priestor na vznik parkov, biotopov a zelených plôch. Posledným dôležitým miestom je sútok, kde sa rieka vlieva do inej rieky, alebo jazera či mora. V jej okolí by sa nemalo nič stavať a nechať tam dostatočne množstvo nedotknutej prírody. „Nemôžeme bojovať s vodou. Musíme ju nechať ísť,“ vysvetľuje.

Tento špongiový koncept tak na rozdiel od iných protipovodňových riešení využíva iba prírodné procesy. Yu systém založil na poľnohospodárskych technikách, ktoré sa využívali v čínskych provinciách celé generácie. „Nikto sa tam neutopil ani v období monzúnových dažďov. S vodou sme jednoducho žili. Keď prišli povodne, prispôsobili sme sa vode,“ hovorí. Keď sa pred rokmi po štúdiách v zahraničí vrátil do Číny, nemohol sa zmieriť, že krajina po vzore Európy betónuje brehy. Prírodné podmienky v Číne boli úplne odlišné od Európy, kde vytrvalé monzúnové dažde nikdy nezažili. Jeho tlak a apelovanie na tých, ktorí rozhodujú, zabral. Do desiatich rokov musí mať 80 percent mestských častí Číny prvky špongiového mesta a zrecyklovať 70 percent zrážok.

Odborníci si však myslia, že ani špongiové mesto by nemalo šancu ochrániť okolie pri skutočne extrémnom počasí, ktorého svedkami sme čoraz častejšie. V takýchto prípadoch by sa protipovodňové riešenie nezaobišlo bez použitia kanalizácií, potrubí a nádrží. Mnohé mestá by už kvôli svojej hustote ani nemali priestor na aplikáciu Yuho návrhu. „Musíme zmeniť spôsob, akým žijeme, aby sme sa prispôsobili klíme. Ak nebudeme nasledovať moje riešenie, zlyháme," myslí si Yu presvedčene.