Slovenka Anežka postavila školu na Madagaskare: Bohatý človek je vtedy, keď vie aj dať. Až teraz som bohatá
Aj takto môžeme ukázať, že Slováci majú dobré srdce a vedia robiť dobré veci aj pre druhých, hovorí Anežka Boriová, ktorá pomáha v jednej z najchudobnejších krajín sveta.
Bicykle, ktoré my vyhodíme, sú pre nich pokladom
Pomoc však nekončí len pri deťoch. Na jar v roku 2018 Anežkina sesternica triedila staré bicykle, ktoré už nepotrebovala. Anežka si spomenula na ľudí na Madagaskare, ktorí na starých prehnitých bicykloch prenášajú doslova všetok svoj majetok, preto začala uvažovať nad tým, ako by bicykle preniesla na takmer druhú stranu zemegule.
No tak, ako to bolo i pri výstavbe školy - keď sa spojí množstvo dobrých ľudí, ktorí majú chuť meniť svet, všetko sa dá. Spolu s priateľmi dokázali na Madagaskar doniesť 120 bicyklov, ktoré darovali nie len deťom, ale aj miestnym lekárom, ktorí cestujú za svojimi pacientami do vzdialených dedín.
Galéria
Vtedy Anežka prvýkrát navštívila miestnu nemocnicu, ktorú našla v žalostnom stave. „Posteľ, na ktorej ležali pacienti, bol len molitan obalený v čiernom plaste. Vedľa nich sedeli na zemi príbuzní, ktorí sa o chorého starali a nosili mu jedlo,“ opísala stav, z ktorého ostala v šoku. „Ďalším šokom bola matka po cisárskom reze, ktorá ležala na takejto posteli zabalená len v dekách, a to som spracovávala veľmi dlho,“ dodala Anežka, ktorej ihneď napadlo, že nemocnica bude ďalším miestom, kde môže pomôcť.
Vďaka sponzorom sa jej podarilo naplniť jeden lodný kontajner nemocničnými posteľami matracmi, inkubátormi aj pľúcnym ventilátorom a množstvom spotrebného materiálu. To všetko zmenilo nemocnicu na nepoznanie.
Stretnutie s prezidentom Madagaskaru
Návšteva vo vynovenej nemocnici bola však Anežkinou poslednou, karty totiž zamiešala pandémia. Začiatkom novembra tohto roku sa však opäť otvorili aj brány Madagaskaru a Anežka bude medzi prvými cestovateľmi, ktorí sa po takmer dvoch rokoch do krajiny dostanú.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
