Prečo je klimatická zmena postrachom

Prečo sa o klimatickej zmene toľko rozpráva a píše? Problémom  je, že vývojové trendy svetovej klímy sú negatívne. Upozorňujú na to nielen klimatológovia, ale aj odborníci z oblasti poľnohospodárstva, lesníctva, cestovného ruchu a ekonomiky. Akokoľvek by nás táto téma teraz otravovala, v neďalekej budúcnosti sa bude bytostne týkať všetkých. Klimatologické modely dlhodobo predpovedajú každoročný nárast počtu letných a tropických dní a pokles počtu dní so snehom a mrazom. Ba realita bude ešte horšia.

Tropickým dňom nazývame deň, v ktorom je dosiahnutá najvyššia denná teplota vzduchu vyššia alebo rovná 30 °C. V južnejších častiach Slovenska je v súčasnosti takýchto dní do roka v priemere 15 aj viac, vyskytujú sa od mája do septembra. Prognóza nárastu počtu tropických dní v týchto oblastiach je aj o viac ako 10 dní ročne, čo je nárast o 70%. S tým je spojený častejší výskyt sucha a vĺn horúčav, ktoré môžu byť v mestách až smrtiace. V zime bude podstatne menej snehu či mrazových dní.

A to je reč len o neďalekom roku 2030.  Dnešných detí a mladých ľudí sa extrémne prejavy tejto zmeny dotknú viac, pretože sa dožijú času, kedy najhorším prejavom zmeny klímy nebude len sťažená lyžovačka. Predpovede na ďalšie desaťročia už môžu naháňať aj strach. Často sa skloňujú pojmy ako extrémne prejavy počasia, búrky, prívalové dažde a obdobia sucha. Dôsledkom budú slabé úrody, lesné požiare, zaplavené prímorské mestá a zánik polárnej fauny.

Preto je mitigácia, teda spomalenie zhoršovania klimatickej zmeny, taká dôležitá a preto vedci a environmentálni aktivisti bijú na poplach.

Medzi zmierňujúce opatrenia, ktoré môžu spomaliť hrozivý trend globálneho otepľovania, patrí hlavne znižovanie emisií skleníkových plynov. To je možné najmä v energetike, doprave a v osobnej spotrebe. Menšia spotreba elektrickej energie, energie na vykurovanie, menej áut a leteckej dopravy a nižšia výroba sa prejavia v podobe nižších emisií skleníkových plynov, ale aj v podobe nižšieho znečistenia ovzdušia, vody a pôdy.

Veľké očakávania sa týkajú inovácií. Ak by sme mali lacné a dobré batérie, fotovoltika a veterné elektrárne by nám vedeli vyrobiť veľkú časť potrebnej energie. Medzi mitigačné opatrenia patrí aj zlepšovanie stavu lesov, ich rozširovanie namiesto výrubu a zadržiavanie vody v krajine. Vďaka tomu sa uhlík z atmosféry viaže v rastlinách. To je veľmi dôležité, keďže klimatická zmena v nemalej miere nastáva presýtením atmosféry oxidom uhličitým. Nebezpečný skleníkový plyn sa vplyvom lesov mení na priateľa, ktorého sme vždy potrebovali. Celý život na Zemi je založený na prvku zvanom uhlík.

Prispôsobovanie sa zmene

Mitigácia je úloha pre vlády a korporácie, ale jednotlivec ju môže svojim správaním podporovať. Príkladom je menej áut a menej plytvania. Vlády nám spaľovacie motory zatiaľ nezakážu, ale sami si v mnohých prípadoch vieme zvoliť bicykel alebo vlak. Na druhej strane - triedenie odpadu môže byť deprimujúce, ak z druhej strany prichádzajú klebety, že vyseparovaná zložka sa aj tak „zhodnotí“ spaľovaním. Fungujúci systém materiálového zhodnocovania musí podporiť a nariadiť vláda, sám občan to nedokáže vytvoriť.

Aj pri správnej aktivite vlád podporovaných voličmi (čo znie skôr ako sen), sa rozbehnutý vlak klimatickej zmeny nedá rýchlo zastaviť. Preto sa na prebiehajúcu a očakávanú klimatickú zmenu zrejme musíme pripraviť. Existuje mnoho spôsobov v mnohých sektoroch.

Erózii pôdy zapríčinenej prívalovými dažďami, alebo znižovaniu pôdnej úrodnosti, ktorá je spojená s nedostatkom vody, je možné aspoň čiastočne zabrániť využívaním správnych poľnohospodárskych postupov.

Dokonca aj pravdepodobnosť lesných požiarov sa dá znížiť dobre vymyslenými opatreniami v lesoch. Veľa pozitívnych vecí môže byť v územných plánoch miest a obcí. Plánovanie zelene, vodných plôch, ale aj orientácie celých ulíc sa musí prispôsobiť podnebiu.

Pri projektovaní nových stavieb sa dajú klimatickej zmene prispôsobiť budúce domy a byty. Cez okná umiestnené na sever strácame energiu, preto by mali byť menšie a malo by ich byť menej. Naopak, energiu a svetlo získavame cez okná orientované na juh, čiže ich môžeme mať väčšie. Ak si pred okno posadíme listnatý strom, v lete nám izbu zatieni, v zime tam pustí slnečné žiarenie. Farba fasády a strechy je ďalším dôležitým aspektom – čím svetlejšia, tým lepšia.

Tmavá fasáda a strecha sa prehrieva a teplo sa o niekoľko hodín dostane do interiéru. Na klímu pozitívne vplývajú aj strechy, na ktorých rastie zeleň. Okrem toho, že zlepšujú tepelnoizolačné vlastnosti budov, aktívne ochladzujú bezprostredné okolie. V prípade dostatočne veľkej plochy, spolu s verejnou zeleňou a vodnými prvkami, dokážu ochladiť aj lokálnu klímu.

Zdá sa, že je dôležité, aby sa s témou klimatickej zmeny zoznámili všetci, a aby sa v rámci svojej oblasti mohli začať pripravovať na dôsledky klimatickej zmeny. Informačných zdrojov začína byť dostatok. Zložité témy zmeny klímy podáva jednoducho a zrozumiteľne aj táto séria krátkych videí.

Videá sa dotýkajú rôznych oblastí, ako je napríklad zbytočný odpad, energetika či doprava, ale aj tepelné ostrovy a zadržiavanie vody.

Informácie o adaptácii na klimatickú zmenu sú zhrnuté aj v informačných brožúrach. Brožúry vám predstavia hrozby súvisiace so zmenou klímy, poskytnú tipy na vhodné opatrenia s cieľom spomaliť klimatickú zmenu a ponúkajú aj príklady adaptačných opatrení. Brožúry sa tiež zmieňujú o vzťahu k miestnej ekonomike, zadržaní vody v prírode, ochrane prírody, ale tiež komentujú, aké opatrenia uskutočňovať na miestnej úrovni. Stačí pravidlo „menej betónu a viac zelene“ alebo je možností viac? 

O dopade zmeny klímy informuje aj dokumentárny film Význam vody pre našu klímu. Najdôležitejšia časť filmu je venovaná rôznym spôsobom, ako znížiť citlivosť krajiny na zmenu klímy a zvýšiť  adaptačnú kapacitu v rôznych sektoroch (zastavané územie, poľnohospodárstvo, lesníctvo, vodohospodárstvo – ochrana proti povodniam a opatrenia proti suchu a podobne).   

Spomenuté brožúrky a videá boli vytvorené v rámci projektu OSA (Ochráňme sa adaptáciou), ktorý sa realizuje aj vďaka príspevku z Kohézneho fondu v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia. Projekt realizuje Agentúra na podporu regionálneho rozvoja Košice, n. o., založená Košickým samosprávnym krajom.