Vlastné dieťa vychovávali spolu so šimpanzom, chceli vedieť, čo sa stane. Experiment ukončil nečakaný zvrat
Experiment museli ukončiť o deväť mesiacov skôr ako plánovali.
Nosili rovnaké oblečenie, jedli rovnaké jedlo, venovali sa rovnakým činnostiam. V rámci svojho vývoja boli pravidelne testovaní, aby dokázali porovnať ich inteligenciu a správanie. To, čo manželov prekvapilo, bolo to, že šimpanz bol spočiatku múdrejší ako ich syn Donald. Kým Gua nemala ešte ani rok, vynikala v testovaní oveľa viac ako staršie batoľa. Šimpanz dokázal používať pohár, príbor, taktiež vedel otvoriť dvere a potriasť rukou.
Neočakávaný záver
Postupom času však šimpanz, aj napriek tréningu, nedokázal to, čo človek. Veľkým zlomom bolo to, že Donald sa naučil rozprávať a šimpanz jazyku nerozumel. Žiaden typ výchovy nedokázal prekonať skutočnosť, že geneticky bol stále šimpanzom.
Kelloggovci však ukončili experiment nečakane o deväť mesiacov skôr ako plánovali. Malý Donald sa totiž stával čoraz viacej šimpanzom ako Gua človekom. Malý chlapec začal hrýzť ľudí, plazil sa, aj keď už vedel chodiť, a keď chcel jedlo, začal chrčať a štekať ako šimpanz.
Je jasné, že dnes by už takýto experiment neprešiel žiadnou etickou komisiou. Napriek tomu priniesol do psychológie neoceniteľné výsledky. Manželia uzavreli experiment vydaním knihy, ktorá končí slovami: „Dedičnosť a prostredie spolupracujú pri určovaní charakteru každého jednotlivého činu. Živý organizmus ako celok je produktom oboch týchto faktorov a nikdy za žiadnych okolností iba jedného z nich.“