Desať deka tresky a dva rožky. Za legendárnou pochúťkou Slovákov stojí cukrár z Nového Mesta nad Váhom
Zo socialistického fastfoodu sa stalo obľúbené národné jedlo.
A čo dneska? Jedine treska! Tá treska, ktorú aj po 67. rokoch na trhu stále nájdeme v chladničkách slovenských rodín. Aj keď je Slovensko na chvoste Európskej únie v rámci konzumácie rýb, pravdepodobne obľúbený rybací šalát zabezpečil to, že nie sme poslední.
Obľúbený cukrár a kuchár
Príbeh tresky v majonéze so zeleninou a octom sa začal písať v hlavnom meste ešte počas druhej svetovej vojny. Tú prvú tresku v majonéze namiešal cukrár a kuchár Július Boško, ktorý pochádzal z Nového Mesta nad Váhom. Tam bol vyhláseným cukrárom, no po vojne sa však všetko zmenilo. Cukráreň mu znárodnili a Boškovci museli začať život odznova.
Keď sa s rodinou presťahovali do Bratislavy, zamestnal sa v národnom podniku Ryba, kde sa stal vedúcim výroby. „Bol to veľký dobrák, ktorý miloval svoju rodinu a nadovšetko aj svoju prácu,“ povedala pre My Žilina jeho neter Alena Uhríková.
Treska, majonéza, zelenina, ocot
V roku 1954 si súdruhovia lámali hlavy nad tým, ako prinútiť Slovákov jesť viac rýb. O celé ryby už Slováci nemali záujem, preto bolo potrebné vymyslieť niečo nové. Kreatívny Július Boško skombinoval do vtedy neskombinovateľné ingrediencie a ako sa zdá, chute Slovákov trafil celkom presne. Treska v majonéze sa spočiatku uchytila najmä v Bratislave, zakrátko sa však začala vyrábať vo veľkom vo všetkých štátnych podnikoch Ryba, ktoré boli v Košiciach i Žiline.
Článok pokračuje na druhej strane:
