Dobré noviny
Hanbil sa za ňu aj vlastný syn. Mama s jedinečným syndrómom hovorí o tom, aká dôležitá je vo svete láskavosť
Simona Gálová
Simona Gálová

Hanbil sa za ňu aj vlastný syn. Mama s jedinečným syndrómom hovorí o tom, aká dôležitá je vo svete láskavosť

Caroline Myersová.
Caroline Myersová. — Foto: Archív CM

Som človek a mám city, takže každý zvláštny pohľad ma dokáže veľmi zraniť, hovorí Britka Caroline, ktorá sa narodila s genetickým ochorením.

Narodila sa dva týždne po termíne, no napriek tomu prišla na svet veľmi maličká. Caroline Myersová prišla na svet v roku 1975 a hneď po narodení trávila väčšinu času v nemocnici. Maličké telo, väčšia hlavička, výrazné čelo a neschopnosť rásť či priberať. Až keď mala rok a pol lekári jasne určili diagnózu, ktorá nesie názov Rusell-Silverov syndróm.

Foto: Caroline Myersová

Mama si myslela, že je z inej planéty

„V tých rokoch o tomto ochorení veľa lekárov ani len nevedelo. Na svete bolo len zopár prípadov a ja som bola medzi nimi,“ povedala Caroline. Keď mala sedem rokov, chodievala do detskej nemocnice, kde mali študenti medicíny skúšky. Stála pred nimi ako jedna z otázok, ako keby ani nebola ľudskou bytosťou.

Foto: Caroline Myersová

Dnes sa už vie, že Russell-Silverov syndróm je veľmi zriedkavé ochorenie. Hlavnými charakteristikami sú slabý rast plodu počas tehotenstva a nízka pôrodná hmotnosť. „Keď som sa narodila, vážila som kilo a pol. Moja hlava bola v porovnaní so zvyškom tela veľmi veľká a mama mi povedala, že si myslela, že porodila mimozemšťana,“ uviedla.

Foto: Caroline Myersová

Brániť sa pred hrubosťou

Deti s týmto syndrómom sú väčšinou chudé a majú slabú chuť do jedla. Okrem toho sú neskôr v dospelosti veľmi nízke. „Meriam len 139 centimetrov. Moja výška mi nerobí problém, ale skôr robí problém všetkým ostatným,“ vysvetlila. Ako dieťa však našťastie nikdy nepocítila šikanu – každý ju chcel skôr chrániť a byť jej osobným strážcom.

Foto: Caroline Myersová

Výška a všetky príznaky syndrómu sa začali prejavovať až s pribúdajúcim vekom. A s tým prišli ruka v ruke aj predsudky a nenávistné prejavy. „Ľudia ku mne vedeli byť veľmi povýšeneckí a potľapkávali ma po hlave ako keby som bola roztomilou školáčkou, pritom som už bola dospelou ženou, len veľmi nízkou,“ priznala. Veľkou oporou jej v ťažkých situáciách bola mama, ktorá nikdy nebrala ohľad na jej veľkosť. „Naučila ma biť sa za seba a ignorovať neslušných a hrubých ľudí,“ vysvetlila.

Článok pokračuje na druhej strane:

Časť 1 / 2

Už ste čítali?