Sú kvalifikovanejšie, no zarobia menej. Problémom žien je aj nízke sebavedomie, hovorí pre Dobré noviny odborníčka
Slovenky majú v priemere vyššiu kvalifikáciu ako muži, no aj niekoľko rokov po návrate z materskej dovolenky zarobia v práci menej, než ich mužskí kolegovia.
Matky sa na Slovensku stretávajú so znevýhodňovaním nielen pre svoje pohlavie, ale aj preto, že sa rozhodli mať deti. Napriek tomu, že majú za sebou spravidla dlhoročné štúdium, na pracovisku nemajú rovnaké podmienky, ako ich spolupracovníci. Ako im môže pomôcť štát, ako sa pripraviť na opätovný vstup na pracovný trh a čo pre zmenu môžu urobiť ženy samotné? Aj o tom nám v rozhovore povedala viac Lenka Hlinková, ktorá vedie Lean In na Slovensku.
Ste zakladateľkou hnutia Lean In, ktoré mobilizuje ženy na celom svete k súdržnosti za svojimi ambíciami. Ako vyzerá aktivita takéhoto hnutia?
Naším primárnym cieľom je pomáhať ženám na pracovisku, to znamená dosahovať svoj maximálny potenciál. Hnutie nám k tomu sprostredkuje bezplatný nástroj, ktorý sa volá Lean In Circles. To sú skupiny ôsmich až dvanástich žien. Raz za čas na dve tri-hodinky preberajú témy, ktoré sú špecifickými výzvami, ktorým ženy čelia na pracovisku. Výhodou je, že je to bezplatné. Každé stretnutie končí nejakým záväzkom ženy preniesť preberanú tému alebo to, čo sa naučila, do svojho života a praxe. Tým sa pestuje vzájomná podpora miesto súťaživosti a zároveň sa zdieľajú rôzne pohľady na ten istý problém. To je veľmi obohacujúce a inšpirujúce.
Čo vás viedlo k tomu založiť Lean In na Slovensku?
Ja som natrafila na tú knihu (knihu Lean In o kariérnych bojoch a úspechoch napísala zakladateľka hnutia Sheryl Sandberg, prevádzková riaditeľka firmy Facebook, pozn. red.) v rámci písania vlastnej knihy Ženský algoritmus. Veľmi sa mi páčilo, že niečo také existuje a že to má globálny dosah. Mňa osobne trápila práve nerovnosť žien na Slovensku. Páčilo sa mi, že okrem toho Lean In adresuje aj externé prekážky, ktorým ženy čelia, napríklad šírením osvety v oblasti diverzity a inklúzie v oblasti platovej nerovnosti. Takže my sme si to zobrali za svoje a snažíme sa témy lokalizovať na naše problémy na Slovensku.
Akým problémom na Slovensku ženy čelia?
Sú to najmä nevedomé predsudky. Naša spoločnosť je nimi ešte dosť presiaknutá a my Slováci nie sme zvyknutí akceptovať inakosť. Stále sú tu tie tradície, že žena-matka má byť tri roky doma. Akonáhle sa žena rozhodne ísť do práce skôr, je spoločensky dosť odsudzovaná. Prípadne si s partnerom nedelí domáce práce a starostlivosť o deti rovnomerne. lebo sa tradične predpokladá, že domáce práce má zvládať primárne žena. Tým pádom čelí dvojitej záťaži a oveľa ťažšie sa potom presadzuje v práci. Ďalšou prekážkou je napríklad platová nerovnosť. Tam by som ale nevinila len zamestnávateľov. Pri blind hiringu (proces používaný na zablokovanie osobných údajov uchádzača o zamestnanie, ktoré by mohli ovplyvniť rozhodnutie o prijatí do zamestnania, napr. pohlavie či rasa, pozn. red.) sa zistilo, že keď neviete, že ide o ženu, tak by dostala vyšší plat ako keď už uvedie že je žena. Druhá vec je, že ženy si pýtajú menej, takže my sa snažíme adresovať toto so ženami, aby si pýtali naozaj toľko, koľko si zaslúžia.
Objavujú sa nejaké prekážky aj v slovenskej legislatíve?
Áno, napriek tomu, že už aj zamestnávatelia sú otvorení čiastočným úväzkom, čo je super pre mamy, slovenský zákon je bohužiaľ momentálne nastavený nesprávne. Druhá materská by sa mame, ktorá medzi deťmi pracovala na čiastočný úväzok, počítala už len z tej čiastočnej mzdy. Pričom keby bola ostala doma tri roky, tak sa vyratúva z tej predpokladanej materskej podľa mzdy pred prvým dieťaťom. To je pre ženy, ktoré chcú ísť do práce hoc aj na malý úväzok absolútne demotivujúce. No a takýchto prekážok je viac, takže sa ich snažíme adresovať jednu po druhej. Stále ale veríme, že ženy môžu začať samé od seba pred tým, ako sa tie ostatné veci zmenia.
