Vracala 80-krát denne, lekár jej hovoril, aby prestala z tehotenstva robiť drámu. Žena pritom bojovala o dva životy

Pri odchode jej nezabudol pripomenúť, že pohotovosť je len pre vážne stavy. Cítila sa bezmocná. Plakala až do momentu, kým nezaspala. Na druhý deň bola na pohotovosti znova. Vtedy si ju vzala do starostlivosti sestra, ktorá usúdila, že potrebuje komplexnú prehliadku. Dostala infúziu, nasadili jej kombináciu liekov a odvtedy sa návštevy stali pravidelné a hlavne plánované. Počas tehotenstva strávila v nemocnici viac ako sto dní a absolvovala 104 infúzií. Centrálne kanyly mala zavedené aj rovno do srdca, aby ho zásobovali živinami.

Okrem toho mala počas tehotenstva prasknutý pažerák, ktorý jej spôsobil vnútorné krvácanie, ťažkú anémiu a doteraz má trvalo poškodené srdce. Devätnásťročná žena, ktorej nikto neveril. „Bola som deprimovaná. Takmer každý jeden deň som strávila iba v posteli. Nikto si nevie predstaviť, aké to je, deväť mesiacov iba pestovať svoje dieťa a nevedieť, či to zvládnete vy, alebo aj dieťa,“ spomína na ťažké chvíle.

Pomáha iným získať pozornosť lekárov

Deň, keď sa jej dievčatko dostalo na svet, bol pre ňu vykúpením. Bolo zdravé s dobrou pôrodnou hmotnosťou. „Moja dcéra je láskou môjho života a prežila to rovnako ako ja. Stála za každú kvapku krvi, každú slzu a každý krok, ktorý som podstúpila, aby som ju dostala až sem,“ hovorí dnes už šťastná mama. To, čím si celé tehotenstvo prešla, však nechce len tak nechať a hodiť za hlavu. Začala šíriť osvetu o HG diagnóze a pomáha pacientkam, ktoré si prechádzajú rovnakým trápením.

Vie, že najťažší je pocit nevypočutia a zľahčovania ich zdravotných komplikácií. Nabrala späť svoju predpôrodnú váhu, ale stále cíti averziu k jedlu a pitiu. „Je dôležité, aby sa lekári o tomto stave vzdelávali, a aby ho od začiatku brali vážne. Nedostatok lekárskeho ošetrenia je to, čo počas niekoľkých komplikácií takmer stálo život nielen mňa, ale aj moju dcéru a stále existujú ženy, ktoré na HG zomierajú,“ dodáva Breanna.