Mnohí Halloween odsudzujú ako americký sviatok, vyrezávanie tekvíc a vítanie duchov však vzniklo v Európe
Konzumný americký výmysel, ktorý u nás nemá miesto. Aj toto zaznieva každoročne v období Halloweenu. Tento sviatok má však skutočné korene u nás, v Európe.
Presne tak, Halloween je jedným z najstarších sviatkov. Vznikol medzi Keltmi ešte v predkresťanskom období, vraví etnologička Katarína Nádaská pre Noviny. 31. októbra slávili Kelti sviatok s názvom Samhain. Tým sa oficiálne končila jeseň a začínala sa zima. Kelti verili, že duše mŕtvych sa počas tejto noci vracajú späť na zem medzi živých. Mŕtvych si pripomínali pomocou príbehov, tie však museli byť pozitívne, aby sa duše zosnulých nenahnevali a neodtiahli živých so sebou do záhrobia, pokračuje Nádaská pre Bratislava Deň.
Svetlonosi poslúžili pri ceste z cintorína
Z územia súčasnej Veľkej Británie a Írska, kde prebývali, sa zvyky rozšírili ďalej do sveta. Rôzne zdroje ukazujú, že Íri si pôvodne vyrezávali zemiaky či repu, tekvica sa stala populárnou až neskôr. Jej dužina mohla byť použitá na prípravu rôznych jedál a šupa zas poslúžila zvieratám.
V súvislosti s vyrezávaním tekvíc je obzvlášť známy príbeh o Zlom Jackovi. Podľa príbehu bol tento Jack tak zlý, že ho v nebi nechceli a aj z pekla ho vyvrhli. Diabol mu na cestu dal do ruky uhlík, aby si ním posvietil. Ten ho však pálil, preto ho Jack vložil do zemiaku a tak si svietil na cestu. V súčasnosti sa na jeseň vyrezávajú tekvice so zväčša strašidelnými tvárami, ktoré nesú názov Jack-o'-lantern.
Na našom území sú o niečo známejší Svetlonosi – vyrezané tekvice, ktoré ľudia v období Dušičiek používali pri ceste z cintorína, aby si posvietili, sa využívali už pred stáročiami. Tekvice však nemali strašidelné tváre, ako tomu býva dnes, slúžili naozaj najmä na osvetlenie cesty. Svetlonosi okrem toho boli aj bytosti, ktoré sa ľudí snažili zviesť z cesty, teda akési bludné duše, vraví etnologička.
Dušičky verzus Halloween
Na Slovensku si zvykneme pripomínať Dušičky, aby sme vzdali hold tým, ktorí už nie sú medzi nami. Súčasťou tohto sviatku sú návštevy cintorína, kam pozostalí nosia sviečky, upravujú hroby a modlia sa za zosnulých. Na Západe je zase typické obliecť sa do rôznych kostýmov a masiek, prechádzať od domu k domu a zbierať sladkosti. Patrí k tomu napríklad aj rozprávanie strašidelných príbehov.
Mnoho Slovákov podľa etnologičky Halloween odmieta. Ozýva sa kritika nielen na jeho pohanské až čarodejnícke prvky, ale aj na rozšírenú komercializáciu, ktorá sa s ním spája. Staršia generácia sa snaží skôr o dodržiavanie tradícií, teda navštevuje hroby a stretáva sa s rodinou, mladšia zas naplno využíva západnejšiu verziu tohto sviatku – v obľube sú strašidelné a výstredné masky, divoké párty a desivé filmy. Faktom však zostáva, že tento obľúbený aj nenávidený sviatok má svoje korene v Európe.
