Stala sa vizážistkou, aby zakryla svoju tvár: Myslela som si, že nikto nebude mať záujem o ženu, ako som ja
Svoje materské znamienko dnes považuje za dar a už sa ho nesnaží skrývať za make-upom.
Rodičia sa ju ako dieťa pokúšali chrániť pred pohľadmi okolia, ale nemohli to robiť donekonečna. Už v škôlke si uvedomila, že je iná ako ostatné deti. Mladá žena hovorí o prerode z nenávisti k vlastnej tvári až po jej úplné prijatie. Becca Leeová mala iba osem mesiacov, keď ju rodičia adoptovali. Doma ju vtedy čakali traja starší súrodenci. Jej tvárička bola však už vtedy posiata veľkou červenou škvrnou. Išlo o vaskulárnu malformáciu, pri ktorej sa cievy nachádzajú bližšie k povrchu kože a vytvárajú škvrnu. Zároveň na tvári mala aj rozsiahle materské znamienko, ktoré zas pripomínalo modriny. „Keď som vyrastala, cítila som sa rovnako ako ktorékoľvek dieťa v okolí. Rodina ma chránila pred pocitom, že niečo na mojom fyzickom vzhľade je iné. To som si však uvedomila, keď som nastúpila do škôlky,“ hovorí Becca vo svojom príbehu pre Lovewhatmatter.com.
Spomína si na začudované pohľady detí vždy, keď sa dostali niekam ďalej zo svojej ulice. V tej dobe začala absolvovať laserové vyšetrenia. Do 12 rokov ich mala asi 30.
Pľuzgiere na duši
V siedmich rokoch sa dostala k lekárovi, ktorému sa laser dostal do rúk po prvý raz. Stroj mal nastavený na tak vysoké teploty, že domov došla s ťažkými popáleninami na tvári a do nemocnice sa museli obratom vrátiť späť. „Bolesť pľuzgierikov je stále vypálená v mojej mysli. Ležala som na gauči a plakala, kým mi mama prikladala na tvár obklady,“ spomína. V škole nenávidela návštevu toalety. Vtedy totiž hrozilo, že ju okrem spolužiakov uvidia nové deti. „Často som na seba znechutene hľadela do zrkadla a pýtala sa sama seba: Prečo ja? Cítila som sa hrozne. Nechcela som svoju tvár ukázať nikomu okrem svojej rodiny,“ hovorí Becca. S laserom skončila keď mala 12 rokov. Lekári usúdili, že už k žiadnemu zosvetleniu materského znamienka nepríde.
Poznámky, ktoré ju zrazili na kolená
Hoci vo svojom okolí mala vždy priateľov, ktorí ju obraňovali a podporovali, občasné komentáre od detí, ktoré o nej a znamienku nič nevedeli, ju dostali na kolená. „To bol moment, keď som uvedomila, že ho musím začať skrývať. Čím som bola staršia, tým viac som mala škaredé myšlienky. Premýšľala som o tom, že o mňa žiaden muž nebude môcť mať záujem,“ vysvetľuje.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
