Dobré noviny
Vidíme, že sa necíti dobre a potrebuje pomoc. Ako blízkeho presvedčiť na návštevu psychológa?
Tímea Gurová
Tímea Gurová

Vidíme, že sa necíti dobre a potrebuje pomoc. Ako blízkeho presvedčiť na návštevu psychológa?

— Foto: Pexels.com

Podpora od rodiny a priateľov je častým dôvodom, ktorá mnohých presvedčí k vyhľadaniu odbornej pomoci.

Cítime, že by potreboval pomoc, ale nevieme, ako na to. A keď sa už aj odvážime, jeho reakcia je automaticky odmietavá. V súčasnosti prežívame neľahké časy a čoraz častejšie sa stretávame so situáciou, v ktorej je jasné, že náš blízky sa už zo psychickej nepohody nedokáže dostať sám. Ako teda postupovať a čo všetko môžeme urobiť my, aby sme nášho priateľa či rodinného príslušníka presvedčili na návštevu psychológa?

Zbystrite pozornosť, buďte citliví

Prvé psychické ťažkosti sa môžu objaviť aj bez zjavnej záťaže, a preto vystopovať začiatok zhoršenia kvality života môže byť náročnejšie. Ak sa však človek dostane do psychickej nepohody, odzrkadlí sa to aj na jeho práci, schopnosti zvládať stres či chuti spoločensky sa vyžiť. „Nemali by sme sa ani tak zamerať na známky správania, ale na zmenu doterajšieho správania. Ak je náš blízky extrovert, ktorý miluje spoločnosť a ľudí a zrazu sa vyhýba spoločenským situáciám, uzatvára sa, vtedy by sme mali spozornieť,“ hovoria psychologičky Petra Panáková a Alžbeta Dvoranová z online platformy Ksebe, ktorá združuje psychológov po celom Slovensku.

Varovnými znameniami sú aj problémy so spánkom, stravovaním, napätie vo vzťahoch a komunikácii či nervozita a uzatváranie sa do seba. Zmeny môžu nastať aj v aktivite, keď sa zvýši únava a spavosť. Ak podobné prejavy u blízkych spozorujeme, mali by sme k nim pristúpiť citlivo. Duševný stav je veľmi citlivá téma, nakoľko sa dotýka emócií a pocitov človeka. Ľahko sa môže stať, že v rámci diskusie s našim blízkym o jeho psychike by sme mu mohli ublížiť nevhodnou alebo necitlivou formuláciou našich myšlienok. Pokiaľ máme pocit, že niekto z našich blízkych už sám nestačí na svoje ťažkosti a mal by vyhľadať pomoc odborníka, mali by sme si dopredu premyslieť čo by sme chceli povedať,“ upozorňujú psychologičky. Dopredu by sme si mali pripraviť argumenty, alebo opísať zmeny správania, ktoré sme v poslednej dobe spozorovali. Mali by sme spomenúť aj pozitívne stránky, ktoré návšteva psychológa môže priniesť.

Foto: Pixabay.com

Hovorte o svojich pocitoch

 „Nezabúdajme používať „ja“ jazyk a opísať to, čo cítime my, keď vidíme, ako sa druhá strana trápi. Vyhneme sa tomu, že to blízky bude vnímať ako osočovanie alebo výčitku,“ podotýkajú. Dôsledne zvážiť by sme mali aj chvíľu, keď sa na daný rozhovor podujmeme. Mali by sme si byť istí, že v danej chvíli na mieste nebudú žiadne rušivé elementy.

Stále vnímajme jeho emócie a hranice. „Rešpektujme jeho rozhodnutia a nevyvíjajme tlak, ak sa na to ešte necíti. Môžeme mu ponúknuť pomoc s vyhľadaním voľného psychológa, alebo ho na stretnutie aj odprevadiť,“ radia. Blízkym častokrát pomôžeme už tým, že o terapii budeme hovoriť ako o niečom prirodzenom, a že rozhodne nejde o nič, za čo sa treba hanbiť. Môžeme im nechať čas na premyslenie a k rozhovoru sa vrátiť neskôr.

Nehrajme sa na hrdinov

V praxi existujú aj prípady, keď zjavné ťažkosti v živote odznejú sami bez psychologickej pomoci. Dokonca sa to stáva aj v prípadoch, ktoré majú uzatvorenú diagnózu a zrazu prichádza k spontánnej remisii, teda k zmiznutiu príznakov bez liečby. „Tento stav však nemusí byť trvalý a u mnohých ochorení nemôžeme o vyliečení hovoriť ani napriek farmakologickej liečbe. Často však vidíme prípady u ľudí, ktorí svoje problémy neriešia, skôr zmenu k horšiemu,“ upozorňujú odborníčky. Pomôcť s príznakmi úzkosti či stresu môžu aj rôzne dychové cvičenia či relaxačné techniky.

Foto: Pexels.com

„Dôležité je si uvedomiť, ako veľmi je naša kvalita života narušená, ako sme schopní zdolávať nároky každodenného života, vyrovnávať sa so stresom či fungovať vo vzťahoch. Nie je na mieste hrať sa na “hrdinu či hrdinku” a čakať, kým sa stav významne zhorší,“ hovoria psychologičky. Čo teda nakoniec doženie ľudí k vyhľadaniu odbornej pomoci? Skôr či neskôr si väčšina uvedomí, že sa dlhodobo necíti dobre a na ťažkosti už sami nestačia. Veľa ľudí motivuje aj rozhovor s ich blízkymi a ich podpora. Mnohí sa inšpirujú príbehmi iných ľudí, ktorí pociťujú alebo pociťovali niečo podobné a po sedeniach so psychológom sa začali cítiť lepšie. Sedenie u psychológa zvyknú odporúčať aj všeobecní lekári pokiaľ vidia, že ťažkosti, s ktorými za nimi ľudia prichádzajú, sú psychosomatického pôvodu,“ hovoria zo skúseností Petra Panáková a Alžbeta Dvoranová. Z výskumu vyplýva, že až 67 % ľudí s príznakmi depresie, 80 % závislých na alkohole a 84 % s úzkosťami sa nelieči. Každý z nich potrebuje našu pomoc a podporu.

 

Už ste čítali?