Takmer nikto o ňom nevie, no mladý Žilinčan utiekol nacistom, aby varoval a zachránil nevinných ľudí

Dnes už takmer nie je človeka, ktorý by nepoznal príbeh dvoch odvážnych židovských väzňov, Rudolfa Vrbu a Alfréda Wetzlera, ktorí pochádzali zo Slovenska. Spoločne sa im podarilo ujsť z koncentračného tábora Auschwitz, aby podali svedectvo o nacistických zverstvách. Ešte dva roky predtým sa však z nacistického pekla podarilo utiecť inému Slovákovi, Žilinčanovi Dionýzovi Lenárdovi, o ktorom vie len málokto.

Nízky muž s dušou umelca

Dionýz sa narodil v roku 1912 v Budapešti, no detstvo strávil v Žiline, kde sa s jeho rodičmi presťahovali krátko po prvej svetovej vojne. Podľa portálu Majdanek sa celej rodine v 30. rokoch podarilo emigrovať do Palestíny, kde mal vzniknúť židovský štát. Lénard pracoval ako čašník v Tel Avive.

Prečítajte si tiež: Košického umelca zachránil v koncentráku jeho talent. Musel dokumentovať zvrátené pokusy doktora Mengeleho

Celá rodina však bola v krajine ilegálne, a tak ich poslali späť do Československa. Aj keď sa snažil mladý čašník a básnik vrátiť do Palestíny, nikdy sa tam nedostal. Namiesto slobody okúsil protižidovskú politiku Slovenského štátu, ktorý posielal na istú smrť vlastných občanov.

Vyhrážky trestom smrti

Na jar roku 1942 sa mu dostal do rúk úradný list, ktorý informoval všetkých Židov, že budú vysťahovaní do Poľska na sezónne práce. O nacistických plánoch s plynovými komorami samozrejme nikto neinformoval. Do transportu smerujúceho do koncentračného tábora Majdanek sa dostal aj v tom čase zasnúbený Lénard, ktorý si myslel, že ide do Poľska za prácou. No už v prvé momenty videl, že ide o podvod.

Všimol si, ako príslušníci Hlinkovej gardy kopú do ľudí, ktorí nemajú pripnutú Dávidovu hviezdu. Okrem toho pred odchodom musel odovzdať všetky cennosti. Ak niekto zabudol odovzdať čo i len jedinú cennosť, Nemci sa vyhrážali streľbou. „Prečo sa nám pri obyčajnom sťahovaní za prácou vyhrážajú trestom smrti?“ pýtal sa sám seba Lénard.

Článok pokračuje na druhej strane: