Každý deň cestuje šesť hodín, aby mohol na Luníku učiť deti: Nemôžem zmeniť každého, no viem, že to má zmysel

Popri učení si privyrába ako taxikár. Každé ráno vstáva o štvrtej, aby bol po troch hodinách cesty autobusom v škole na košickom sídlisku Luník IX. Práve tam ho čakajú žiaci, ktorých presvedčil, že môžu dokázať veľké veci, pokiaľ sa budú aspoň trochu snažiť.

Stanislav Striženec, učiteľ telocviku a čoskoro otec troch detí, v rozhovore hovoril o tom, ako môžu mať deti z minority vďaka športu nádej na lepšiu budúcnosť, o tom, či žiakom požičiava loptu na sídlisko a prezradil i to, čo robí šport so žiakmi, ktorí sú tuhými fajčiarmi.

Skúšali jeho hranice

Čo hovorili na to vaši známi, keď ste im oznámili, že idete učiť na Luník?

Samozrejme, že ma veľa ľudí od toho odhováralo. Otec s tým napríklad nemal problém, mamka bola skeptickejšia, pretože netušila, do čoho idem, ale to som vtedy netušil ani ja. Keď som mal prvý rok za sebou, všetci si už zvykli, dokonca sa mi na Luník podarilo prilákať aj moju neter, ktorá začala učiť matematiku a techniku.

Rodina sa spočiatku bála toho, že z Humenného idem do Košíc a ešte k tomu aj na Luník. Báli sa, že tam dlho nevydržím.

A ste tam zatiaľ štyri roky.

Od začiatku som to bral ako veľkú výzvu. Dal som si cieľ, že niečo zmením. A hoc to ide pomaly, veci sa naozaj menia k lepšiemu. Prispievajú k tomu samozrejme všetci, vedenie, učitelia, ale aj žiaci.

Pamätáte si na svoj prvý deň v škole?

Ja som nastúpil neštandardne v apríli, keď sa už blížil koniec školského roka a žiaci už boli tak povediac diví. Tie prvé dni sú ešte k tomu aj také, že každý po vás pozerá. Mal som pocit, že deti po mne pozerali ešte viac, pretože nemám vlasy. (smiech) Samozrejme, nevedeli, čo odo mňa majú čakať, tak ma skúšali. Pretvarovali sa, predvádzali a skúšali, aké sú moje hranice.

Učiteľ i taxikár

Ako ste si tie hranice určili?

Snažil som sa niečo odpozorovať od kolegov, čo na deti funguje a čo nie. Robil som si poznámky, ale nakoniec som išiel aj tak svojou cestou. Ja som totiž taký večný optimista, sangvinik a flegmatik s úsmevom na tvári. Naštvať ma je skutočne ťažké, a to rýchlo zistili aj žiaci. Ak je niečo za hranicou, riešim to, ale väčšinou pristupujem k veciam s humorom a srandou. To sa im páči.

Vy cestujete autobusom na Luník každý deň z poriadnej diaľky. Koľko vám to trvá?

Žijem v Hažlíne pri Bardejove. Ráno mi z dediny ide autobus o 4:35, v Bardejove prestupujem o 5:30 a kým sa dostanem na Luník je 7:35. To isté ma čaká zase poobede, keď idem na späť. Pol roka som aj žil v Košiciach, aby som nemusel toľko cestovať, ale bez manželky a detí sa to nedalo. A zase na život v Košiciach s rodinou momentálne nemáme financie.

Článok pokračuje na druhej strane: