Každý deň cestuje šesť hodín, aby mohol na Luníku učiť deti: Nemôžem zmeniť každého, no viem, že to má zmysel
Učiteľ telocviku prezradil, ako sa z detí, ktoré si neverili, stali špičkoví športovci.
Množstvo profesionálnych športovcov tvrdí, že športom nadobudli vytrvalosť aj v iných oblastiach života. Badáte to na svojich žiakoch?
Je veľa detí, ktoré sa skutočne zlepšili aj na iných hodinách. Vidieť, že tá telesná, ale napríklad aj výtvarná či hudobná výchova im pomáha koncentrovať sa a potom sú sústredenejší aj na iných predmetoch.
Pri tom športe je to ale trochu iné, v ňom sú naozaj vytrvalí. Oni chodia za mnou aj po škole, aby som im požičal loptu, pretože chcú ešte hrať.
A dali ste im ju?
Áno, pretože som ich naučil, že mi tú loptu musia na druhý deň vrátiť. Niekedy sa tie lopty už nikdy nevrátili, ale teraz veria oni mne a aj ja im, takže ju donesú. Aj také niečo ukazuje, ako sa veci menia. Nedá sa samozrejme všetko naraz, sú to malé veci, ale v konečnom dôsledku to znamená veľa.
Vaši žiaci získali skvelé umiestnenia aj na rôznych súťažiach. Ako si to vysvetľujete?
Je to tým, že či prší alebo sneží, tie deti sú stále vonku. Nemajú veľmi prístup k internetu a počítačom či mobilom, takže sú vonku na Luníku. Minulý týždeň som išiel zo školy a veľmi pršalo, deti vonku behali a štverali sa po stromoch. Hrajú naháňačky, behajú za loptou, bicyklujú sa. Ten pohyb tam jednoducho je a ja ho už len musím zoceliť a musím u nich vybudovať vytrvalosť.
Keď som ich spoznal, nikto z nich si neveril, že môže v športe niečo dokázať. Ale už keď uvideli prvé výsledky, vedeli, že to možné je. Preto ich teraz zapájam do všetkého, o čom si myslím, že ich to bude baviť. A ich to skutočne baví, a to je ten rozdiel medzi majoritou a týmito deťmi. Naše deti na škole nemajú takmer nič, ale majú veľkú vášeň.
Článok pokračuje na druhej strane: