Košického umelca zachránil v koncentráku jeho talent. Musel dokumentovať zvrátené pokusy doktora Mengeleho
V plynových komorách zahynulo dvadsať jeho príbuzných, on sa zachránil vďaka výtvarnému talentu. Bol Mengeleho "smutným kronikárom" z Osvienčimu.
Keď sa z Budapešti vrátil do Košíc, maľoval svoje rodné mesto, domy, ulice a bežný život v nich a otvoril si súkromnú výtvarnú školu. Keďže začala druhá svetová vojna, učil len krátko, no jeho žiaci si ho aj za krátky čas stihli zamilovať. A táto láska ho takmer zachránila pred deportáciami, keby sa Feld nerozhodol konať inak.
Keď Nemci začali zhromažďovať Židov v košickej tehelni, Feldeho žiačka, ktorá mala na starosti zoznam transportovaných, sa postarala o to, aby svojho milovaného učiteľa zo zoznamu vyškrtla. Keď sa však vrátil Feld z tehelni domov, nik tam nebol. Vedel, že celá jeho rodina na zozname zostala a urobil to, čo by dnes urobil pravdepodobne len málokto.
Zbalil si veci, štetce a skicáre a dobrovoľne sa vrátil do tehelne, odkiaľ všetci odišli vlakom do Osvienčimu. Traduje sa, že keď odchádzal vlak z Košíc, poprosil jedného z prísediacich, aby ho zodvihol k oknu, aby sa ešte poslednýkrát pozrel na svoje rodné mesto.
Smutný kronikár z Osvienčimu
Po výstupe z vlaku väčšina jeho rodiny nedostala šancu prežiť ani deň. Okrem jeho sestry Fridy a brata Ignáca všetci skončili v plynových komorách. Keď prišiel pri selekcii na rad Feld, stál pred ním muž v bielom plášti, Anjel smrti, doktor Mengele. Ten si z davu nevinných ľudí vyberal najmä dvojičky či telesne hendikepovaných, ktorí boli pre neho zaujímavým pokusným materiálom.
Takto si vybral aj maliara Ľudovíta Felda s vytetovaným číslom A7740. „Okrem toho, že bol pokusným králikom, pre svoj trpasličí vzrast dostal od Mengeleho príkaz kresliť a kresby odovzdať. Pre doktora teda zaznamenával typológiu židov, Rómov, postihnutých,“ priblížil pre Korzár Košičan Csaba Kende, ktorý maliara poznal osobne.
Podľa neskorších spomienok Felda bol naňho Mengele až absurdne slušný. Keď si ho na začiatku prezrel každý špecialista, Mengele mu ponúkol cigaretu a opýtal sa ho, ako sa cíti.
Teraz už môžem spokojne zomrieť
Článok pokračuje na ďalšej strane:
